Vo veku 88 rokov zomrel v pondelok pápež František. Oznámil to kardinál Kevin Ferrell.
- AKTUALIZOVANÉ: 21.4.2025, 16:06
Na Veľkonočný pondelok prichádzajú z Vatikánu veľmi smutné správy. Vo veku 88 rokov zomrel pápež František. Oznámil to kardinál Kevin Farrell. Informovala agentúra AP.
„Dnes ráno o 7:35 sa rímsky biskup František vrátil do domu Otca. Celý svoj život bol zasvätený službe Pánovi a jeho Cirkvi,“ uviedol Farrell v oznámení.
„Učil nás žiť hodnoty evanjelia s vernosťou, odvahou a univerzálnou láskou, najmä k tým najchudobnejším a najviac marginalizovaným. S nesmiernou vďačnosťou za jeho príkladné správanie ako pravého učeníka Pána Ježiša odovzdávame dušu pápeža Františka nekonečnej, milosrdnej láske Boha,“ povedal.
Talianske médiá odhalili možnú príčinu pápežovej smrti. Podľa informácií mal zomrieť v dôsledku mŕtvice, čiže krvácania do mozgu, ktorá však údajne nesúvisí s dýchacími problémami a zápalom pľúc, pre ktoré bol vo februári hospitalizovaný v nemocnici, píše Daily Mail.
Presnú príčinu úmrtia Vatikán „pravdepodobne“ verejnosti oznámi v pondelok večer – po obrade potvrdenia smrti plánovanom na 20.00 h, informoval tlačový úrad Vatikánu.
Jeho lekári povedali, že podľa miestnych správ „zomrel v pokoji“. Corriere della Serra oznámil, že sa zobudil o 6. hodine ráno, o 7. hodine sa cítil chorý a asi o pol hodiny neskôr zomrel na mŕtvicu.
Pápež zomrel doma v rezidencii Svätej Marty vo Vatikáne. Jeho telo bude tri dni ležať v Bazilike svätého Petra, a potom ho pochovajú v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Jeho telo by podľa Mattea Bruniho, riaditeľa vatikánskeho tlačového oddelenia.
- PÔVODNÁ SPRÁVA:
Hlavou cirkvi bol 12 rokov
František zomrel len deň po tom, čo počas Veľkonočnej nedele udelil tradičné požehnanie Urbi et orbi (mestu Rím a svetu) a následne sa previezol po Svätopeterskom námestí v papamobile.
Františka pred necelým mesiacom prepustili z Gemelliho nemocnice v Ríme do domácej liečby v jeho rezidencii vo Vatikáne. Osemdesiatosemročného pápeža hospitalizovali 14. februára s bronchitídou, ktorá neskôr prerástla do obojstranného zápalu pľúc. Pápež prekonal viacero respiračných kríz a krvné testy vo februári zistili „počiatočné zlyhanie obličiek“.
Pápež František, ktorý bol hlavou katolíckej cirkvi od roku 2013, sa už v minulosti niekoľkokrát liečil na respiračné ochorenia. Za posledné roky takisto podstúpil operáciu prietrže a hrubého čreva. Vzhľadom na bolesť kolena tiež používal invalidný vozík. Jeho posledná hospitalizácia bola najdlhšou počas jeho 12-ročného pontifikátu.
V Čile študoval teológiu a filozofiu
Arcibiskup z argentínskeho Buenos Aires 13. marca 2013 na svätopeterskom stolci vystriedal Benedikta XVI. a prijal meno František na počesť svätého Františka z Assisi. Bol v poradí 266. pápežom.
Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v rodine imigrantov z talianskeho Piemontu. Po skončení chemicko-priemyselnej školy vstúpil do kňazského seminára vo Villa Devoto v Buenos Aires a 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Počas neho študoval v Čile teológiu a filozofiu, jeho učiteľom bol napríklad Lucio Gera, zakladateľ takzvanej teológie ľudu.
Bergoglio v roku 1963 po návrate do Buenos Aires zavŕšil štúdium filozofie v Najvyššom kolégiu sv. Jozefa v San Migueli na predmestí Buenos Aires. Rok vyučoval literatúru a psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fé a potom v roku 1966 na jezuitskom Spasiteľovom kolégiu v Buenos Aires.
Galéria: Pápež František
Za kňaza ho vysvätili v decembri 1969 a v rokoch 1970 – 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku. Po návrate do vlasti zložil 22. apríla 1973 u jezuitov večné sľuby. Pôsobil ako novicmajster vo Villa Varilari v San Migueli a koncom júla 1973 ho zvolili za provinciála argentínskej provincie jezuitov. Túto službu vykonával šesť rokov.
Zástanca chudobných
V rokoch 1980 – 1986 pôsobil vo funkcii rektora Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a ako farár vo farnosti Patriarchu svätého Jozefa v San Migueli, sufragánnej diecéze Buenos Aires.
Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 na filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Predstavení ho následne poslali znovu na jezuitské kolégium v Buenos Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.
Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa niekdajšej hispánskej stolice Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Arcibiskupom Buenos Aires sa Jorge Mario Bergoglio stal 28. februára 1998.
Za kardinála ho Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Aj v tejto cirkevnej hodnosti si zachoval povesť zástancu chudobných a kritika argentínskych politikov.
Návšteva Slovenska
Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. Aj ako pápež presadzoval svoju predstavu cirkvi chudobných a zachoval si neformálne vystupovanie. Bol známy svojou kritikou konzumného spôsobu života i kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému.
Tiež propagoval ochranu životného prostredia a zápas proti klimatickej zmene. Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo svojich encyklikách Laudato Si – O starostlivosti o náš spoločný domov (2015) a Fratelli tutti – O bratstve a sociálnom priateľstve (2020).
V roku 2021 navštívil Slovensko. Počas štvordňovej pastoračnej cesty (12. – 15. septembra) absolvoval stretnutia s najvyššími predstaviteľmi štátu, zástupcami náboženských obcí, ako aj židovskej či rómskej komunity.
Navštívil Bratislavu, Košice, Prešov a program jeho cesty vyvrcholil v Šaštíne, kde na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, odslúžil slávnostnú omšu.
