Plánovaný samit medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom, ktorý sa mal uskutočniť v Budapešti, je pozastavený a jeho budúcnosť je nejasná. Biely dom potvrdil, že v „blízkej budúcnosti neexistujú žiadne plány“ na osobné stretnutie amerického prezidenta s ruským lídrom. Pôvodne sa očakávalo, že sa obaja muži stretnú do dvoch týždňov, aby rokovali o vojne na Ukrajine.
Už minulý týždeň sa Trump a Putin dohodli telefonicky, že samit v Budapešti bude slúžiť ako platforma na diskusiu o možnostiach ukončenia konfliktu. Deň po tomto telefonáte sa Trump stretol v Bielom dome s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, pričom zahraničné médiá uvádzajú, že rozhovor medzi nimi mal mimoriadne napätý priebeh. Podľa niektorých zdrojov Trump údajne naliehal, aby Ukrajina pristúpila na územné ústupky vo východnej časti krajiny výmenou za mierovú dohodu s Ruskom. Informuje BBC.
Pôvodne sa mala tento týždeň uskutočniť aj prípravná schôdzka medzi americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a jeho ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Napokon sa však konal len telefonický rozhovor, ktorý podľa Bieleho domu prebehol „produktívne“, a preto sa ďalšie osobné rokovanie považuje za zbytočné. Americká strana zároveň neuviedla žiadne podrobnosti o tom, prečo boli prípravy na samit pozastavené.
Zlom v diplomatických vzťahoch prišiel po tom, ako Trump počas víkendu verejne podporil návrh na okamžité prímerie, ktorý presadzuje Kyjev spolu s európskymi lídrami. Navrhované riešenie počíta so zmrazením frontovej línie v jej súčasnej podobe – krok, ktorý by znamenal zastavenie bojov bez výrazného územného posunu. Trump k tomu dodal, že „konflikt by mal zostať rozdelený tak, ako je teraz“.
Moskva však túto predstavu odmieta. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Rusko má záujem iba o „dlhodobý a udržateľný mier“ a že zmrazenie frontu by predstavovalo len dočasné riešenie. Zdôraznil tiež, že skutočné „korene konfliktu“ je potrebné riešiť komplexne – čím narážal na požiadavky Kremľa, ktoré zahŕňajú uznanie plnej ruskej suverenity nad Donbasom a demilitarizáciu Ukrajiny. Takéto podmienky sú však pre Kyjev a jeho európskych spojencov neprijateľné.
Ukrajinský prezident Zelensky reagoval s tým, že diskusie o línii kontaktu predstavujú „začiatok diplomacie“, no zároveň obvinil Rusko, že sa snaží vyhnúť akýmkoľvek mierovým rokovaniam. Podľa neho Moskva zareaguje iba vtedy, keď sa začne hovoriť o posilnení ukrajinskej obrany.
Práve otázka dodávky dlhodobých zbraní, konkrétne amerických rakiet Tomahawk, sa podľa Zelenského stala impulzom, ktorý prinútil Rusko k diplomatickej aktivite. Tieto strely, schopné zasiahnuť ciele hlboko na území Ruska, sú považované za kľúčový faktor, ktorý Moskvu prinútil prehodnotiť svoje postoje a otvoriť sa rokovaniam – aspoň na úrovni telefonických kontaktov.
