Generálny tajomník NATO, Mark Rutte, plánuje vo štvrtok 20. februára zavítať na Slovensko, kde sa stretne s najvyššími predstaviteľmi krajiny.
Počas svojej návštevy bude diskutovať s prezidentom Petrom Pellegrinim a predsedom vlády Robertom Ficom, pričom hlavnou témou rozhovorov bude zvyšovanie výdavkov na obranu.
Túto informáciu pre médiá potvrdil prezident Pellegrini v sobotu počas svojho vystúpenia na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Tento dialóg má zdôrazniť význam spolupráce v oblasti obrany a bezpečnosti v rámci NATO, ako aj záväzky Slovenska voči aliancii.
V roku 2014 sa spojenci v Severoatlantickej aliancii zaviazali, že každoročne vyčlenia na obranu najmenej dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Avšak s nástupom nového amerického prezidenta Donalda Trumpa sa situácia výrazne zmenila. Trump nalieha na členské štáty, aby svoj príspevok na obranu zvýšili až na päť percent HDP, čo je viac než dvojnásobok pôvodne dohodnutého cieľa.
Generálny tajomník NATO, Mark Rutte, sa v rozhovore pre magazín Politico, ktorý poskytol na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, vyjadril, že výdavky na obranu bude potrebné zvýšiť dokonca viac než na tri percentá HDP. O presnej výške však rozhodnú až ďalšie rokovania, pričom kľúčové diskusie sa očakávajú na summite NATO, ktorý sa bude konať v júni v Haagu.
Prezident Peter Pellegrini sa k tejto téme vyjadril opatrne. Uviedol, že je nevyhnutné viesť dialóg s členskými krajinami o tom, kam až by mala hranica výdavkov zájsť, akým tempom sa budú zvyšovať a v akom časovom horizonte by tieto zmeny mali prebehnúť. Zároveň upozornil, že sa netreba zameriavať len na samotné čísla a percentá. Podľa jeho slov je dôležité zohľadniť konkrétne potreby každej členskej krajiny a jej ozbrojených síl. Základom bude aj transparentná komunikácia s občanmi, aby pochopili, prečo je zvyšovanie výdavkov na obranu nevyhnutné. Pellegrini zdôraznil, že tieto otázky plánuje podrobne prediskutovať počas štvrtkového stretnutia s Ruttom.
Ďalším významným bodom diskusie je otázka fiškálnych pravidiel v rámci NATO. Ak by členské štáty súhlasili s postupným zvyšovaním výdavkov na viac ako dve percentá HDP, podľa Pellegriniho by bolo potrebné upraviť pravidlá tak, aby tieto vyššie príspevky neznamenali automatické sankcie pre krajiny, ktorých dlh by v dôsledku toho presiahol povolené hranice. Pellegrini navrhuje, aby sa pre výdavky presahujúce stanovené limity vytvorili výnimky, ktoré by zabránili postihom členských štátov za nárast dlhu.
