Výživový poradca Maroš Krivosudský sa rozhodol podeliť o svoj pohľad na chlieb a jeho miesto v každodennej strave, pričom niektoré jeho postrehy môžu prekvapiť aj tých, ktorí si mysleli, že o chlebe vedia všetko. Jeho názory a odporúčania odzneli v podcaste Dobré jedlo pre Zdravie.
Slováci patria medzi veľkých milovníkov chleba. Podľa štatistík až 60 % obyvateľov si ho dopraje každý deň a ďalších 30 % niekoľkokrát do týždňa. Krivosudský pritom s úsmevom dodáva, že väčší fanúšikovia tohto tradičného pečiva sú pravdepodobne len naši susedia Česi. Píše portál Dobré jedlo.
Chlieb je podľa neho pevnou súčasťou slovenských kuchýň, symbolom tradície a spomienok, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu. Počas pandémie mnohí Slováci objavili čaro domáceho kváskovania, kupovali si ošatky a experimentovali s vlastným pečením, pričom láska k chlebovému pečivu pretrvala aj vtedy, keď nie všetky kvásky prežili. Chlieb sa u nás často konzumuje k hustým polievkam, ako doplnok k hlavnému jedlu alebo jednoducho len tak, aby doplnil stravu.
Krivosudský vyzdvihuje, že z pohľadu výživy je najlepšou voľbou celozrnný kváskový chlieb, kde sa spájajú dve podstatné vlastnosti – vysoký obsah vlákniny a prirodzené kvasenie, ktoré uľahčuje trávenie. Podľa odborníka je ražný chlieb sýty a výživný, pšeničný ľahší a vhodný najmä pre športovo aktívnych ľudí, špaldový sa dobre trávi a pohánkový chlieb je ideálny pre celiatikov. Krivosudský zároveň upozorňuje, že bezlepkové pečivo nie je automaticky zdravšie. Jeho výhody platia len pre ľudí, ktorí nemôžu konzumovať lepok.
V posledných rokoch sa v obchodoch začali objavovať tzv. večerné alebo bielkovinové chleby. Podľa Krivosudského ide predovšetkým o marketingový ťah výrobcov, ktorí reagujú na požiadavku zákazníkov jesť pečivo aj večer. Často sú tieto produkty menej kvalitné ako klasické kváskové, obsahujú zvýšené množstvo semienok alebo bielkovín, najmä lepku, pričom spotrebiteľom môže uniknúť, že ide skôr o módny doplnok než o zdravotne hodnotnejšiu alternatívu.
Mnohé mýty o chlebe podľa Krivosudského nemajú reálne opodstatnenie. Napríklad tvrdenie, že chlieb sa ťažko trávi, platí iba pri nedokvasenom alebo horúcom pečive. Tmavší odtieň chleba nie vždy znamená vyššiu výživovú hodnotu – často je len vizuálnym efektom dosiahnutým pridaním karamelu. Bezlepkové pečivo je vhodné len pre ľudí s intoleranciou lepku a aj čerstvý chlieb, hoci chutí najlepšie, nie je vždy praktickým riešením na každodennú stravu.
Krivosudský upozorňuje aj na to, že rozhodujúce nie je, kedy počas dňa sa chlieb konzumuje, ale jeho množstvo a to, s čím ho jeme. Chlieb by mal byť skôr doplnkom jedla, nie jeho hlavným komponentom. Väčšie problémy nastávajú skôr pri prídavkoch na chlieb – maslo, nátierky či syry môžu zásadne ovplyvniť energetickú hodnotu jedla. Z tohto dôvodu odporúča prispôsobovať množstvo chleba individuálnemu režimu a životnému štýlu. Napríklad ľudia, ktorí večer športujú, si môžu dopriať viac chleba aj neskôr počas dňa, pretože energetická potreba je zvýšená.
Krivosudský zdôrazňuje, že výživa je flexibilná a môže sa prispôsobiť individuálnym potrebám, pričom najväčší energetický príjem by mal byť sústredený počas dňa. Pre niekoho znamená väčšie raňajky a ľahšiu večeru, iný preferuje opačný režim, no univerzálne pravidlo pre všetkých neexistuje.
