Podľa odborníka na americkú politiku Kryštofa Kozáka má Vladimir Putin dlhodobé sympatie k Donaldovi Trumpovi, najmä pre jeho vnímanie ako silného lídra. Situácia v Európe sa môže vyhrotiť, ak nebude ochotná akceptovať požiadavky Kremľa, no zároveň sa môže obrátiť aj proti samotnému Rusku.
V Rijáde v Saudskej Arábii aktuálne prebieha druhé kolo mierových rokovaní týkajúcich sa konfliktu na Ukrajine, píšu tvnoviny.sk. Americkí diplomati sa pri nich stretávajú striedavo so zástupcami Ukrajiny aj Ruska. Napriek úsiliu vyjednávačov sa však zatiaľ nepodarilo dosiahnuť komplexnú dohodu o zastavení bojov na súši, vo vzduchu ani na mori, hoci Kyjev s takýmto riešením súhlasil. Ruská strana bola ochotná pristúpiť len na ukončenie útokov na energetickú infraštruktúru a čiastočné prímerie na mori, pričom si však stanovila viaceré podmienky, vrátane zrušenia niektorých sankcií.
Časť týchto sankcií je v kompetencii Európskej únie, ktorá však váha, nakoľko si nie je istá skutočnými zámermi ruského vedenia. K rovnakým pochybnostiam sa postupne prikláňa aj Donald Trump, ktorý začína uvažovať nad tým, či Putin nevyužíva taktiku zámerného naťahovania času, ktorú sám bývalý americký prezident v minulosti používal.
Zatiaľ však Rusi Trumpovi neponúkli žiadne významnejšie ústupky a väčšina doterajších dohôd vyznieva výhodnejšie pre Moskvu než pre Ukrajinu. Niektoré médiá, napríklad britský denník The Guardian, označili výsledky rokovaní za súbor ruských požiadaviek zabalených do diplomacie Spojených štátov.
Rusom čiastočné prímerie vyhovuje viac
Podľa Kozáka sú rokovania veľmi náročné, keďže medzi Ukrajinou a Ruskom panuje po rokoch krvavého konfliktu hlboká nedôvera. Čiastočné prímerie, ktoré sa podarilo dohodnúť, viac vyhovuje ruským energetickým záujmom. Ukrajinská strana k nemu navyše bola podľa neho dotlačená aj v dôsledku predchádzajúceho napätia medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktoré viedlo k dočasnému pozastaveniu vojenskej a spravodajskej pomoci zo strany Washingtonu. Pomoc bola obnovená až po prijatí dohody o prímerí.
Ruské rafinérie a sklady sa v poslednom období stali častým cieľom ukrajinských dronov, ktoré dokážu zasiahnuť ciele na čoraz väčšie vzdialenosti. Moskva proti týmto útokom nemá efektívnu obranu, keďže nie je možné úplne pokryť obrovské územie protivzdušnými systémami. Naopak, Ukrajinci vďaka podpore spojencov svoju obranu posilnili, a preto už ruské útoky na ich energetickú infraštruktúru nie sú takou hrozbou ako v minulosti.
Ochrana ukrajinských prístavov v dohode nie je
Dôležitým aspektom dohôd je aj prímerie na mori, ktoré Rusko schválilo. Na začiatku invázie malo Čierne more pre Moskvu strategický význam – ruská flotila ním zabezpečovala vojenské operácie. Avšak po sérii strát, ktoré jej spôsobili ukrajinské sily, bola donútená ustúpiť. Napriek tomu ruské sily stále ohrozujú ukrajinské prístavy a civilnú lodnú dopravu. Odesa, významný ukrajinský prístav, je pravidelne terčom ruských raketových útokov. Hoci dohoda o prímerí na mori zahŕňa aj bezpečnosť plavby, absentuje v nej akákoľvek zmienka o ochrane ukrajinských prístavov.
Rusi požadujú SWIFT a zrušenie sankcií
Rusko si navyše kladie ďalšie požiadavky, medzi ktoré patrí obnovenie prístupu na svetový trh pre ruské poľnohospodárske produkty a hnojivá, zníženie nákladov na poistenie lodnej dopravy a zlepšenie prístupu k medzinárodným platobným systémom. To zahŕňa aj zrušenie sankcií proti ruskej poľnohospodárskej banke a jej opätovné pripojenie k platobnému systému SWIFT.
Spojené štáty momentálne ruské podmienky analyzujú, no Európa sa k nim stavia odmietavo. Britský premiér Keir Starmer zdôraznil, že teraz nie je čas na uvoľňovanie sankcií, ale naopak, na ich sprísnenie s cieľom zvýšiť tlak na Moskvu. Keďže systém SWIFT je pod jurisdikciou Európskej únie, bez jej súhlasu Rusko prístup nezíska. Ak EÚ ruské požiadavky zamietne, Trump by mohol neúspech rokovaní pripísať práve nej. Ak by naopak súhlasila, znamenalo by to významnú výhodu pre Rusko a jeho ekonomiku.
Kozák upozorňuje, že Trump už v minulosti neváhal využívať ekonomický a politický tlak na spojencov, a to isté môže urobiť aj voči Európe. Podobne ako v prípade Ukrajiny by mohol vyvinúť nátlak prostredníctvom obchodných taríf alebo iných opatrení.
Európa sa musí pripraviť na možné vydieranie
Trump síce v minulosti vyjadroval sympatie voči Putinovi, no ak dospeje k záveru, že ruský prezident nemá úprimný záujem o mier, môže dôjsť k zmene jeho postoja. V minulosti sa podobná situácia odohrala aj v prípade vzťahu Trumpa so severokórejským lídrom Kim Čong-unom. Zatiaľ čo spočiatku boli ich stretnutia sprevádzané pozitívnymi vyjadreniami, keď rokovania neviedli k výsledku, Trump zaujal tvrdší postoj. Ak by sa rovnaký scenár zopakoval aj v prípade Ruska, mohlo by to viesť k ďalším ekonomickým sankciám alebo k posilneniu vojenskej pomoci Ukrajine, uvádza Atlantic Council.
Putin však môže situáciu využiť vo svoj prospech, keďže si uvedomuje, že Trump sa pravdepodobne bude chcieť vyhnúť otvorenej konfrontácii s Moskvou. Niektoré americké vyjadrenia môžu pôsobiť v súlade s ruskou rétorikou, no zároveň môžu byť súčasťou diplomatickej stratégie Bieleho domu na ukončenie konfliktu. Na rokovaniach sa pravdepodobne budú riešiť aj bezpečnostné otázky týkajúce sa rozmiestnenia síl NATO v blízkosti ruských hraníc, čo je dlhodobá obava Kremľa.
