Ľudí vždy najviac zaujímajú autentické zážitky, ako sa Slovákovi v tej ktorej krajine žije, ako vidí miestne pomery, kultúru a najmä nejaké tie kontroverzné pikošky. Mnohí sú zvedaví aj na vzťah s Turkom, o ktorom som už písala, a, samozrejme, aj na náboženské pomery, pretože ako vieme, v Turecku prevláda islam.
Tieto názory, postrehy a informácie sú čisto moje osobné a určite nemajú za cieľ nikoho uraziť či negatívne prezentovať náboženstvo, ktoré je pre nás neznáme a právom pred ním máme obavy. Zrejme ste si už z mojich článkov všimli, že nie som fanúšikom islamu, mám na to dôvody z 9-ročných skúseností, čo tu žijem, no ak tento článok čítajú aj nejakí moslimovia, v žiadnom prípade článok nemá za cieľ ich vieru uraziť. V Turecku by som tieto informácie a postoje verejne prezentovať určite nemohla, naopak, za takýto článok vám v Turecku môže hroziť dokonca aj basa.
Moslimov je takmer 100 %, no v skutočnosti je toto číslo oveľa menšie
Ako sme si už povedali predtým, Turecko je na papieri sekulárna krajina, čo znamená, že vyznávanie všetkých náboženstiev je povolené a zároveň žiadne náboženstvo by nemalo zasahovať do chodu krajiny. V praxi to tak úplne nevyzerá. V Turecku je drvivá väčšina obyvateľstva moslimská. Podľa oficiálnych vládnych údajov je až 99,8 % populácie pôvodne registrovaných ako moslimov. Je však dôležité poznamenať, že toto číslo sa vzťahuje na registráciu pri narodení a odráža historickú a kultúrnu dominantnosť islamu v krajine. To znamená, že islam je deťom automatický daný a oficiálne to domáci Turci nemôžu zmeniť. Neoficiálne však aj ja sama poznám Turkov, ktorí sú kresťania (mnohí majú práve arménsky alebo grécky pôvod), buď sa v kresťanskej rodine narodili alebo konvertovali. Deje sa to hlavne vo veľkých mestách ako Istanbul a Izmir.
Tajomní Aleviti sú najväčšou náboženskou menšinou
Okrem toho, mnoho Turkov sú aleviti. Počuli ste už o nich? Aleviti (niekedy sa zamieňajú s alavitmi, ktorí sú iná šiítska vetva, prevažne v Sýrii) sú významná náboženská skupina, ktorá má svoje korene v heterodoxnej (neortodoxnej) vetve islamu. Žijú takmer výlučne v Turecku, kde tvoria najväčšiu náboženskú menšinu. Odhaduje sa, že ich počet sa pohybuje medzi 10 až 20 miliónmi. Alevizmus je synkretická viera, čo znamená, že v sebe spája prvky rôznych tradícií. Má silné spojenie so šiítskym islamom (najmä úctou k Alimu, Mohamedovmu zaťovi, ktorého považujú za ústrednú duchovnú postavu po Mohamedovi) a sufizmom (islamský mysticizmus), ale obsahuje aj prvky starých anatólskych, šamanistických a dokonca aj kresťanských tradícií.
A treba spomenúť aj fakt, že hlavne vo väčších mestách medzi mladými ľuďmi (generácia Z) prevláda ateizmus, čo je veľmi pochopiteľné, pretože mladí ľudia na rozdiel od predošlých nevzdelaných generácií vedia anglicky, majú prístup k internetu a nenechajú si diktovať to, čomu majú veriť. Ďalšou je stredná generácia mileniálov, ktorí sa zase hlavne vo väčších mestách hlásia k islamu, ale ho nijako nepraktizujú (teda nedodržiavajú ani Ramadán, pijú alkohol, nie sú zahalení, skrátka viera im nediktuje bežný život). K takýmto „light“ moslimom sa radí aj môj manžel a celá jeho rodina. Je to skvelé, pretože ja by som ani v rodine, kde sa islam praktizuje, nemohla žiť.
Väčšie mestá sú liberálnejšie, vidiek je konzervatívny
Takto by som zhrnula situáciu s islamom v Turecku z môjho pohľadu, no zároveň druhým dychom musím aj dodať, že aj vo väčších mestách narastajú populácie radikálnych moslimov. Cirkev podporuje hlavne vláda prezidenta Erdogana, ktorý si na islame založil celú svoju rétoriku, a tak aj vedie krajinu. Nejdem tu rozpisovať, čo všetko pod jeho takmer 25-ročnou vládou v Turecku (ako premiéra aj prezidenta) nefunguje, skôr to zhrniem do vety, že by sa rád vrátil naspäť do 15. storočia, do Osmanskej ríše, kde by on bol Sultán a chudobní poddaní by pod strachom z pekla boli poslušní moslimovia. Treba povedať, že sa mu to aj darí, pretože zdevastované školstvo nestíha vychovávať deti a viesť ich k sekulárnym hodnotám a riadnemu vzdelaniu, preto tí, čo nemajú peniaze dať študovať dieťa do zahraničia, sú odkázaní na čítanie Koránu na štátnych školách.
Nehovoriac o tom, že prevažne generácia 60+ ho veľmi podporuje zo strachu pred „západným liberalizmom“, akým sa pán prezident veľmi rád oháňa. A tak sme skončili v situácii, kde v štáte nefunguje absolútne nič, vládne tu korupcia, vyše 80 % inflácia, všetko je drahé, bežní ľudia nemajú čo do úst, ale na každom kroku nájdete mešitu, vo veľkých mestách krásne nové a veľkolepé stavby postavené zo štátnych peňazí, veď predsa, aby ľudia mali bližšie k viere. Keď už nemajú nič iné…
Duchovný na niekoľkomiliónovom fáre s majákmi, ktoré prislúchajú len vládnym predstaviteľom
Aby ste si vedeli lepšie predstaviť, aký islam sa vlastne v Turecku praktizuje, uviedla som vám tento príklad, no zároveň si treba dať aj odborné vysvetlenie. Drvivá väčšina moslimov v Turecku sú sunniti. V rámci sunnitského islamu sa v Turecku riadia predovšetkým hanafíovskou právnou školou (madhab). Táto škola je známa svojou relatívnou flexibilitou a používaním ra’y (rozumného úsudku) a istihsan (právneho preferovania) pri interpretácii islamského práva, čo ju robí vhodnou pre rôzne kultúrne kontexty. Títo moslimovia chodia do mešít, mali by sa modliť 5-krát denne a, samozrejme, dodržiavať aj Ramadán. Nasledujú učenie proroka Mohameda, no našťastie v Turecku je mnohoženstvo zakázané vďaka svojej sekulárnej ústave (za toto môžu vďačiť len zakladateľovi štátu M. K. Ataturkovi). Bežne sa turecké ženy zahaľovali šatkou, pokojne aj farebnou, ktorá sa volá basörtü (často sa píše aj başörtüsü), čo je turecký výraz pre šatku na hlavu, ktorú nosia moslimské ženy. Ide o pokrývku hlavy, ktorá zakrýva vlasy, uši a krk, ale necháva voľnú tvár. Posledné roky sa však v Turecku čoraz viac začalo objavovať aj kompletné zahaľovanie čiernym habitom, ktoré si viac spájame s Arabmi. Nikáb (Niqab) pokrýva celé telo vrátane tváre, ale ponecháva otvor pre oči.
Duchovný predstaviteľ, v turečtine imám, dostáva štedrú výplatu od štátu, pričom títo imámovia sa na rozdiel od katolíckych kňazov môžu ženiť, často majú veľa detí, manželka nepracuje, ale záhadne sa vozia na najluxusnejších autách a bývajú v honosných vilách. Mnoho predstaviteľov tarikatov (rôznych islamských bratstiev, ja to volám sekty) sú takmer milionári, pretože majú nielen podporu štátu, ale prijímajú aj finančné dary od svojich (chudobných a osprostených) ovečiek. Vďaka tomuto a zlej vnútroštátnej politike sa mnoho intelektuálne založených ľudí odlúčilo od islamu (slušne povedané, zhnusil sa im), pretože v Turecku sa za posledných pár rokov stúplo množstvo radikálne motivovaných trestných činov (zneužívanie mladých dievčat, nábožensky motivované vraždy žien, škandály s korupciou v cirkvi a tak ďalej).
Na základe týchto informácií a mojich pozorovaní si trúfam povedať, že islam reálne praktizuje tak okolo 50 % – 60 % obyvateľstva, z toho väčšina v regiónoch. Budem sa opakovať, ale Istanbul, Antalyia a Izmir sú mestá, ktoré sa veľmi neodlišujú od tých európskych a ja rada hovorím, že my tu v Istanbule žijeme v akejsi bubline oproti zvyšku Turecka. Hoci aj tu nájdete štvrte, ktoré vyzerajú ako niekde v Saudskej Arábii.
Ramadán je podobný Veľkej noci
Teraz budem znieť trošku kontroverzne, ale je to tak. Ramadán je svätý mesiac v islamskom kalendári, ktorý je pre moslimov na celom svete obdobím pôstu, modlitieb, duchovnej reflexie a komunitného života. Je to deviaty mesiac islamského lunárneho kalendára, takže jeho dátum sa každý rok posúva vzhľadom na gregoriánsky kalendár. Trvá teda 30 dní a posledné roky sa križuje aj s našou Veľkou nocou. Oba sú pohyblivé sviatky, a tak ako my kresťania by sme sa mali 40 dní pred Veľkou nocou postiť (teda vzdať sa ťažkých jedál, alkoholu a podobne), moslimovia sa postia 30 dní, no svoj deň začínajú už v noci, ešte pred prvou modlitbou (vychádza to približne na 3. hodinu v noci), kedy si dajú Sahur, teda prvé raňajky, pomodlia sa a potom by sa mali od východu až do západu slnka postiť, teda nič nepiť ani nejesť, ani nefajčiť! Iftar, teda večera, sa začína po prvej modlitbe po západe slnka a vždy na otvorenie večere si dávajú datľu, ako to robil aj ich prorok Mohamed.
Toto by mal správny moslim robiť 30 dní, a, samozrejme, sa aj 5-krát denne modliť. Ja osobne za 9 rokov nepoznám nikoho zo svojho tureckého okruhu, kto by toto dodržiaval na 100 %. Ak nerátam nejaký duchovný aspekt (moslim si takto trénuje oddanosť Alahovi, trpezlivosť a poslušnosť) mi príde nelogické a hlavne nezdravé doslova sa napchať v noci pred spánkom a už úplne nelogické odopierať si vodu, človek môže v teplých dňoch aj odpadnúť.
Hovorí sa, že počas Ramadánu by ste nemali moslimov provokovať a ani jesť a piť na verejnosti. Mne je toto úprimne jedno a nikdy som si v Istanbule nič neodopierala, dokonca všade vidíte aj ľudí piť na terasách alkohol. Pre mňa je akákoľvek viera osobným postojom každého človeka a nemal by od iného človeka očakávať nejaké podriaďovanie sa jeho viere. Iste, v mešite si treba dať šatku, to rešpektujem, ale že by som prestala na verejnosti jesť či piť, to určite nie. Ani my predsa počas nejakej našej diéty neočakávame od cukrární, že prestanú vo výklade ukazovať koláče, že áno? A tak je to pre mňa aj s vierou, je to hlavne o vlastnom vnútornom presvedčení a disciplíne.
Bayram je najkrajší turecký sviatok
Hneď po Ramadáne nasleduje 3-dňový sviatok Cukrový Bayram (v turečtine Şeker Bayramı, alebo aj Ramazan Bayramı), ktorý je jeden z dvoch hlavných moslimských sviatkov. Označuje koniec pôstneho mesiaca Ramadánu. Vtedy sa rodina stretne pohromade, dávajú si sladkosti a peniaze, mladší členovia rodiny bozkávajú z úcty ruky tým starším. Tí im na oplátku dajú nejakú finančnú hotovosť (vidíte podobnosť, ako keď sa našim kúpačom dáva aj finančný podarúnok?), pár dní sú štátne sviatky, úrady, školy a mnohé obchody majú zatvorené. Pre Turkov je toto možnosť navštíviť rodinu, oddýchnuť si. A robia to všetci, teda aj tí, ktorí nedodržiavajú Ramadán. Po tomto Bayrame, približne o mesiac neskôr, nasleduje Kurban Bayram, teda sviatok obety, kedy brutálne zabíjajú ovečky a kozy, ale o tom si povieme nabudúce. Keďže praktizujúci moslimovia nesmú oslavovať Vianoce, a nemali by ani Silvester, toto sú pre nich jediné sviatky, ktoré majú v kalendári.
