V dramatickej eskalácii napätia medzi USA a Iránom nariadil Donald Trump cielený letecký úder na tri strategické jadrové zariadenia islamskej republiky. Operácia s názvom Polnočné kladivo zasiahla podzemné komplexy, ktoré boli kľúčové pre iránske jadrové ambície. Svet sleduje, ako blízkovýchodný konflikt vstupuje do novej, oveľa nebezpečnejšej fázy.
Ako sme už informovali, americké letectvo podniklo rozsiahly bombardovací útok na tri iránske jadrové zariadenia s názvami Fordo, Natanz a Isfahan , v noci zo soboty na nedeľu. Operácia dostala názov Midnight Hammer (Polnočné kladivo) a zapojilo sa do nej 125 vojenských lietadiel, vrátane siedmich strategických bombardérov B-2 schopných preniknúť protivzdušnou obranou.
Útok začal salvou vyše dvadsiatich rakiet Tomahawk vypustených z americkej ponorky. Následne bombardéry zasiahli cieľové oblasti špeciálnymi bombami GBU-57 MOP, určenými na ničenie hlboko ukrytých cieľov, píše BBC.
Najväčšia americká operácia za posledné roky. Prečo práve Fordo, Natanz a Isfahan?
Najdôležitejším cieľom bol komplex Fordo – jadrové zariadenie ukryté hlboko pod horami južne od Teheránu. Jeho opevnenie je také masívne, že jedinou bombou schopnou preraziť jeho betónové a zemné vrstvy je GBU-57 vážiaca 13 ton. Fordo hrá kľúčovú rolu v obohacovaní uránu, čo je základný krok na výrobu jadrových zbraní.
Ďalšie zariadenia – Natanz a Isfahan – sú taktiež dôležité uzly v iránskom jadrovom reťazci. Cieľom útoku bolo zasiahnuť infraštruktúru, nie civilistov či vojenský personál. Pentagon potvrdil, že sa použilo celkovo 75 presne navádzaných zbraní.
Zničené tunely, krátery a ticho z iránskeho neba
Prvé satelitné snímky po útoku ukazujú krátery vo Fordo a trosky na horských svahoch. Hoci výbuchy prebehli hlboko pod zemou, vyhodený betón a zasypané vstupy naznačujú rozsah deštrukcie. Iránska protivzdušná obrana údajne na útok vôbec nezareagovala.
Zaujímavosťou je, že podľa Američanov iránske stíhačky počas celého zásahu nevzlietli. Iránska Organizácia pre atómovú energiu nazvala útok „barbarským“ a tvrdí, že zariadenia boli vopred evakuované, takže nedošlo k strate cenných materiálov.
Odpoveď Teheránu: Rakety na Tel Aviv a Haifu
Niekoľko hodín po útoku vypálil Irán salvu rakiet na izraelské mestá Tel Aviv a Haifa, pričom bolo zranených minimálne 86 ľudí. Prezident Masúd Pezeškian označil americký zásah za „nevyprovokovaný akt agresie“ a avizoval ďalšie kroky.
Bezpečnostní analytici predpokladajú tri možné scenáre iránskej reakcie:
- Žiadna odveta, čo by Irán chránilo pred ďalšími zásahmi, no oslabovalo jeho prestíž.
- Rýchla odveta, ktorá by mohla byť namierená na americké základne v regióne.
- Neskoršia odpoveď, ktorá by USA zaskočila v menej vhodnom okamihu.
Trump varuje: „Máme ešte mnoho cieľov“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
