V čase rastúcich obáv z vývoja iránskeho jadrového programu sa čoraz viac skloňuje možnosť nasadenia výnimočne silnej zbrane z amerického arzenálu. Reč je o GBU-57 – najťažšej konvenčnej bombe na svete, ktorá by podľa mnohých mohla byť jediným riešením na neutralizáciu extrémne dobre chránených iránskych podzemných jadrových zariadení.
GBU-57 váži približne 13,6 tony a je vybavená približne 2700 kilogramami vysoko výbušného materiálu. Jej hlavnou úlohou je preniknúť hlboko do podzemia a zničiť bunkre, ktoré sú mimo dosahu bežných leteckých úderov. Tieto schopnosti sú výsledkom precízneho inžinierstva – bomba má extrémne pevnú konštrukciu, ktorá jej umožňuje preraziť tvrdé horninové vrstvy, pričom výbušnina sa aktivuje až po dosiahnutí určenej hĺbky, informuje portál Pravda.
Hoci bombu americká armáda oficiálne prijala do výzbroje v roku 2011, doposiaľ nebola použitá v reálnom vojenskom konflikte. Zmena by mohla nastať, ak by americký prezident dal súhlas na jej nasadenie proti Iránu – najmä proti zariadeniu Fordows, ktoré slúži na obohacovanie uránu a je jedným z pilierov iránskeho jadrového programu.
Fordo: Podzemná pevnosť iránskeho jadrového programu
Fordo, podzemný komplex vybudovaný neďaleko posvätného šiítského mesta Kóm, predstavuje zložitý cieľ. Nachádza sa 80 až 90 metrov pod povrchom zeme, vytesaný do horského masívu a chránený systémami protivzdušnej obrany ruskej aj iránskej výroby. Objekt bol odhalený satelitnými snímkami už v roku 2009, hoci samotný Irán oficiálne priznal jeho existenciu len po tom, ako sa informácia stala verejnou.
Podľa viacerých odborníkov je Fordo tak dobre chránené, že bežné bomby nemajú šancu preniknúť do jeho útrob. Aj izraelské útoky v minulosti podľa všetkého nezničili samotné zariadenie, hoci mohli narušiť jeho ochranu. Americká bomba GBU-57 by však túto úlohu pravdepodobne zvládla – niektoré analýzy naznačujú, že opakovaný zásah na rovnakom mieste by mohol spôsobiť prienik až do jadra objektu.
B-2 Spirit: Neviditeľný nosič smrti
Nasadenie GBU-57 si vyžaduje špeciálnu leteckú technológiu – jediným lietadlom schopným túto bombu niesť je americký strategický bombardér B-2 Spirit. Tento stroj je považovaný za jeden z najsofistikovanejších v histórii – má dolet vyše 11 000 kilometrov a ak je doplňovaný palivom vo vzduchu, zvládne až 18 500 kilometrov. Vďaka technológii stealth dokáže preniknúť hlboko do nepriateľského územia bez toho, aby bol radarovo zachytený.
Bombardéry B-2 sú uložené na leteckej základni Whiteman v Missouri a už boli nasadené v bojových akciách – napríklad pri útokoch na hnutie Hútiov v Jemene v roku 2024. V súčasnosti sú americké vzdušné sily podľa všetkého pripravené nasadiť tieto stroje aj nad Iránom, ak to bude nevyhnutné.
Jeho „neviditeľné“ schopnosti mu umožňujú „preniknúť cez najsofistikovanejšiu obranu nepriateľa a ohroziť jeho najcennejšie a najviac chránené ciele,“ uviedlo Americké letectvo pre portál CNN.
Politické pozadie a možný útok
Rozhodnutie o použití tejto zbrane závisí od prezidenta USA. Donald Trump počas svojho pôsobenia vo funkcii nevylúčil možnosť vojenskej intervencie, ktorá by podporila spojenecký Izrael v jeho úsilí o zastavenie iránskeho jadrového programu. Otvorene sa špekuluje, že cieľom útoku by mohol byť aj samotný najvyšší duchovný líder Iránu – ajatolláh Alí Chameneí, ktorý sa údajne ukrýva v hlbokom bunkri podobného typu, aký má Fordo.
Otázky však zostávajú. Koľko takýchto bômb má USA skutočne k dispozícii? Kým v roku 2009 spoločnosť Boeing dodala americkej armáde 20 kusov, najnovšie odhady hovoria o počte približne 30. Ich presné nasadenie je strategickým tajomstvom.
Posledná možnosť pred pozemnou inváziou?
Zničenie Forda by si za normálnych okolností vyžadovalo pozemnú inváziu, čo by znamenalo rozsiahly vojenský konflikt. Bomba GBU-57 však predstavuje alternatívu – technologicky náročnú, ale potenciálne účinnú. Jej úspešné nasadenie by mohlo ochromiť kľúčové kapacity iránskeho jadrového programu bez potreby nasadenia pozemných síl.
Ako varoval ešte bývalý prezident Barack Obama o komplexe Fordo, „veľkosť a konfigurácia tohto objektu nie je v súlade s mierovým jadrovým programom.“ Ak sa USA naozaj rozhodnú konať, GBU-57 bude prvou voľbou. A ak zasiahne, zanechá stopu – nielen v iránskej krajine, ale aj v globálnej geopolitike.
.jpg){kind=link}
.jpg){kind=link}
