Colné vojny, ktoré tento rok rozpútal Donald Trump, vytvárajú dojem, že USA majú absolútnu moc manipulovať svetom, pričom ostatné krajiny musia často nechať neprimerané obmedzenia a tlak bez odporu. Pravda je však taká, že existuje skupina krajín, ktoré majú voči Trumpovi výrazne lepšiu vyjednávaciu pozíciu.
A to najmä preto, že USA im dlhujú obrovské sumy peňazí. Navyše, keď USA naliehavo potrebujú požičať, tieto krajiny sú ochotné pomôcť, nie z donútenia, ale pretože majú dostatok financií a vedia, že im americké pôžičky prinášajú zaujímavé úroky, ktoré po rokoch dokážu napríklad financovať dôchodky. Informuje o tom portál e15.
Kto a prečo požičiava Amerike?
„USA všeobecne dlhujú najmä krajinám, ktoré majú dlhodobo pozitívne obchodné saldo s USA alebo slúžia ako finančné centrá, a z tohto dôvodu patria medzi najväčších držiteľov amerických štátnych dlhopisov,“ vysvetľuje ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
V posledných rokoch sa pritom zloženie zahraničných veriteľov USA pomaly mení. Niektorí veľkí hráči si uvedomili, že medzinárodnú politiku možno robiť aj bez veľkých slov a vojenských hrozieb, jednoducho tým, že zrýchlia alebo naopak spomalia požičiavanie peňazí USA. „Americké dlhopisy sú stále považované za bezrizikové a pre investorov zameraných na fixný výnos prinášajú najmä krátkodobé emisie atraktívne zhodnotenie,“ dodáva Tomčiak.
Aký je podiel zahraničných veriteľov?
Americká vláda si je vedomá rizika, že by sa mohla ocitnúť v defenzíve voči svojim zahraničným veriteľom. Momentálne je menej ako polovica štátneho dlhu v rukách cudzincov a tento podiel navyše klesá. „Najväčšími veriteľmi sú dnes samotní Američania – inštitúcie, domácnosti aj Federálny rezervný systém (FED),“ zdôrazňuje analytik spoločnosti Fichtner Tomáš Tyl.
Zahraniční veritelia držia približne 30 % štátneho dlhu USA, čo je pokles oproti 34 % z minulého roka. Zásadné zmeny nastali aj medzi najväčšími zahraničnými veriteľmi, keď si dve bohaté krajiny vymenili poradie.
Top 10 najväčších zahraničných držiteľov amerického dlhu:
10. Švajčiarsko
Švajčiarsko je známe stabilným finančným systémom a silnou bankovou tradíciou. Americké dlhopisy predstavujú bezpečný prístav, najmä v čase globálnych neistôt. Švajčiarsky frank je považovaný za bezpečnú menu, nákup amerických dlhopisov pomáha diverzifikovať devízové rezervy a zároveň ponúka vyššie výnosy ako domáce nástroje.
Objem dlhu: 329,3 miliardy USD
9. Írsko
Írsko drží veľký objem amerického dlhu vďaka tomu, že je európskym sídlom veľkých amerických technologických firiem ako Apple, Google či Meta, ktoré tam akumulujú zisky a investujú do amerických štátnych dlhopisov. Tento objem teda skôr odráža aktivitu korporácií než záujem štátu.
Objem dlhu: 363,1 miliardy USD
8. Francúzsko
Francúzsko vníma americké dlhopisy ako súčasť diverzifikácie devízových rezerv. Silné inštitucionálne fondy a banky používajú tieto dlhopisy ako likvidné a nízkorizikové aktívum. Francúzsko tiež sleduje úrokové rozdiely medzi USA a eurozónou, ktoré môžu urobiť americké dlhopisy atraktívnejšími.
Objem dlhu: 402,1 miliardy USD
7. Belgicko
Belgicko má vysokú expozíciu voči americkému dlhu hlavne vďaka prítomnosti clearingových a investičných centier ako Euroclear, ktoré držia aktíva aj v mene zahraničných investorov. Preto štatistiky belgického dlhu môžu odrážať aj transakcie tretích krajín.
Objem dlhu: nie je uvedený
6. Luxembursko
Luxembursko je globálnym finančným centrom a daňovou výhodnou jurisdikciou. Vysoký objem amerických dlhopisov sú prevažne fondy spravujúce majetok medzinárodnej klientely. Americké dlhopisy sú tu preferovaným bezpečným a likvidným nástrojom.
Objem dlhu: 412,4 miliardy USD
5. Kanada
Kanada je blízkym ekonomickým partnerom USA s prepojenými finančnými trhmi. Investície do amerických dlhopisov sú prirodzeným krokom pre kanadské banky, penzijné fondy aj centrálnu banku. Spoločné časové pásmo, podobná regulácia a bilaterálny obchod vedú k orientácii kanadského kapitálu na americké aktíva.
Objem dlhu: 426,2 miliardy USD
4. Kajmanské ostrovy
Kajmanské ostrovy sú známe ako offshore finančné centrum. Vysoký objem amerického dlhu tu nezodpovedá miestnej ekonomike, ale je výsledkom zprostredkovaného držania hedge fondov, investičných fondov a trustov kvôli priaznivej regulácii a daňovým podmienkam. Americké dlhopisy sú preferovanou bezpečnou investíciou týchto subjektov.
Objem dlhu: 455,3 miliardy USD
3. Čína
Čína patrí dlhodobo k najväčším zahraničným veriteľom USA, hoci objem dlhu postupne znižuje. Nákupy amerických dlhopisov slúžia na riadenie kurzu jüanu a udržiavanie konkurencieschopnosti exportu. Ide aj o nástroj diverzifikácie rozsiahlych čínskych devízových rezerv. Geopolitické napätie však spôsobuje postupné obmedzovanie týchto nákupov.
Objem dlhu: 765,4 miliardy USD
2. Spojené kráľovstvo
Veľká Británia je druhým najväčším zahraničným držiteľom amerického dlhu vďaka svojmu postaveniu globálneho finančného centra. Londýn je domovom mnohých fondov a investičných spoločností obchodujúcich s americkými dlhopismi, často aj v zastúpení zahraničných klientov. Britské banky a poisťovne ich využívajú v konzervatívnych portfóliách.
Objem dlhu: 779,3 miliardy USD
1. Japonsko
Japonsko je najväčším zahraničným držiteľom amerických štátnych dlhopisov. Dôvodom je politika Japonskej centrálnej banky, ktorá udržiava extrémne nízke domáce úrokové sadzby, čo motivuje japonských investorov hľadať výnosnejšie aktíva v zahraničí. Americké dlhopisy ponúkajú bezpečnosť, likviditu a primeraný výnos, čo z nich robí preferovanú voľbu japonských penzijných fondov, poisťovní aj štátnych rezerv.
Objem dlhu: 1 130,8 miliardy USD
