Andrea Belányiová, ktorá pred osemnástimi rokmi priviedla na svet svoju dcérku Saskiu, prežila náročnú cestu plnú výziev. Saskia, ktorá sa narodila predčasne, potrebuje špeciálnu starostlivosť aj v dospelosti, čo pre Andreu znamená každodenný boj, ale aj neochvejnú lásku. Ako sa vyrovnala s tým, že jej dcérka nebude nikdy úplne samostatná, a aké momenty boli pre ňu najťažšie, prezradila pre portál evita.pluska.sk.
Komplikovaný začiatok
„Pôrod bol veľmi náročný, Saskia sa narodila predčasne a od toho momentu začala séria zlých správ. Človek to vtedy ani nevie úplne pochopiť, ide iba na akýsi základný režim prežitia,“ spomína Andrea. Hoci začiatky boli plné neistoty, musela sa vyrovnať s faktom, že jej dieťa nebude zdravé.
„Ako mama sa jednoducho musíš postarať, iná možnosť nie je. Systém, bohužiaľ, veľmi nepomáha. Rodičia detí so zdravotnými problémami často zostávajú bez podpory. Ak nemáš šťastie na empatických lekárov alebo dobré okolie, môžeš sa v tom ľahko stratiť,“ priznáva.
Ťažké roky a výzvy
Najťažšie pre ňu boli prvé dva roky života Saskie. Andrea strávila veľa času v nemocniciach, pričom nevedela, čo presne jej dcére je a ako sa jej stav bude vyvíjať. „Veľmi emočne náročné boli situácie, keď som s dcérkou prišla na ihrisko a videla som ostatné zdravé deti. Táto konfrontácia ma často položila,“ priznáva.
Okrem toho absolvovali množstvo terapií, ktoré mali Saskii pomôcť napredovať. Keď sa situácia začala zlepšovať, prišiel ďalší úder – problémy v manželstve. „To ma úplne zlomilo. Bolo obdobie, keď som za tri týždne schudla osem kíl a pravidelne som odchádzala z obchodov s plačom. Videla som všade rodiny a ja som bola s dcérou úplne sama,“ opisuje ťažké chvíle.
Osemnásť rokov starostlivosti
Saskia nedávno oslávila osemnáste narodeniny, čo je pre každého rodiča významný míľnik. Pre Andreu je však tento vek skôr pripomenutím, že situácia zostáva nezmenená. „Moje kamarátky s deťmi v tomto veku už majú pokoj, ich deti sú samostatné. No ja sa stále starám, akoby mala dva či tri roky. Je to nekonečný kolotoč, väčšina dní je rovnaká,“ hovorí.
Andrea si však váži, že Saskia je povahovo veľmi milé a dobré dievča. „Je ako anjelik, blonďavé slniečko, ktoré mi dáva silu pokračovať. Napriek všetkému sa snažím byť optimistická a vďačná za každý pekný moment,“ uzatvára svoj príbeh.
Inšpirácia pre ostatných
Andrein príbeh ukazuje, že aj napriek náročným životným situáciám je možné nájsť silu, lásku a odhodlanie postarať sa o svoje dieťa. Jej cesta je dôkazom, že rodičovská láska dokáže prekonať aj tie najťažšie prekážky.