Slovenská a česká vláda obnovia spoločné rokovania. Najbližšie zasadnutie by sa malo konať v Česku. Reštart vzťahov považujú obaja premiéri v súčasnej zahraničnopolitickej situácii za mimoriadne dôležitý. Zároveň chcú posilniť vplyv Vyšehradskej štvorky a Slavkovského formátu, ktorému Slovensko predsedá.
Po nástupe Petra Fialu do funkcie v októbri 2021 boli vzťahy medzi českou a slovenskou vládou naštartované štandardne. Fiala sám zdôrazňoval význam stredoeurópskej spolupráce a zasadzoval sa o spoločné riešenie otázok z oblasti energetiky, obrany aj pri regionálnych témach.
Prvé trhliny sa vo vzájomných vzťahoch začali objavovať po parlamentných voľbách na Slovensku v roku 2023. Do premiérskeho kresla sa po nich vrátil Robert Fico (Smer-SD), ktorý začal presadzovať vlastnú a často kritizovanú zahraničnú politiku. Napätie vyvolával najmä odlišný prístup k Ukrajine a protiruským sankciám. Fialov kabinet v marci 2024 nakoniec rozhodol, že tradičné medzivládne konzultácie s Bratislavou pozastaví.
„Nepovažujeme za vhodné, aby sme v nadchádzajúcich týždňoch až mesiacov uskutočnili medzivládne konzultácie s vládou Slovenskej republiky,“ odôvodnil český premiér Fiala svoje rozhodnutie.
Slovenský premiér Robert Fico zobral rozhodnutie českej vlády na vedomie a trval na tom, že rozhodnutie českého premiéra neovplyvní suverénnu zahraničnú politiku Slovenska.
„Naše politické vzťahy nebudeme zaťažovať rozdielnymi pohľadmi na svet, ktoré nemajú nič spoločné so slovensko-českým spolužitím….slovenská vláda nebude nikdy vystavovať takéto hlboké slovensko-české vzťahy žiadnemu ohrozeniu,“ povedal vtedy Fico.
Vlády SR a ČR budú opäť rokovať spoločne
Po takmer dvoch rokoch je všetko inak. Andrej Babiš a Robert Fico sa dohodli, že budú pokračovať vo formáte spoločných rokovaní vlád. Najbližšie stretnutie sa uskutoční v Česku.
“Mám v hlave a v srdci jednu veľkú istotu. Táto istota spočíva v tom, že ak sa niekedy objavia nejaké politické vyhlásenia alebo stanoviská, tak tie vždy zaniknú, pretože politici odchádzajú, ale dva priateľské, bratské, susedské národy český a slovenský ostávajú a nič nemôže narušiť ich fantastické spolužitie,” povedal po rokovaní s českým predsedom vlády Andrejom Babišom (ANO) slovenský premiér Fico.
Stretnutie bolo podľa premiéra akousi inventúrou toho, kde sa dnes obidve krajiny nachádzajú a čo ich v budúcnosti čaká. Slovensko, ktoré prevezme v júli tohto roka predsedníctvo vo V4, chce spolu s Českom prinavrátiť V4 jej niekdajšiu silu.
“Budeme mimoriadne aktívni a budeme robiť všetko preto, aby V4 opätovne nabrala na tej sile, ktorú zvykla mať v minulosti. Na sile, ktorá spočívala v schopnosti štyroch členských štátov EÚ vytvárať samostatne postoje a stanoviská, ktoré dokázali hýbať vnútorným bruselským životom,“ povedal na spoločnej tlačovej besede Fico.
„Mali sme jasné výsledky, zamedzili sme kvótam ilegálnej migrácie, presadili sme taxonómiu,“ zhodnotil fungovanie V4 český premiér Babiš.
Obidvaja premiéri si uvedomujú, že Maďarsko čakajú prezidentské voľby. Pre Babiša je v rámci V4 je dôležité najmä Poľsko.
„Hovoril som o tom v rámci Európskej rady i v Paríži s premiérom Donaldom Tuskom a určite sa budem snažiť o nejaké bilaterálne rokovanie. Samozrejme, je to o napätom vzťahu medzi Poľskom a Maďarskom,“ vysvetlil Babiš.
Spolu s Ficom chce presvedčiť Poľsko, aby sa vrátilo do tohto formátu, kde by témou rozhovorov boli len európske témy.
„To si myslím, že by mohlo fungovať, pretože Poľsko bolo vždy najdôležitejšie v rámci V4. Aspoň za mňa hovorím a spoločne sme sa o tom rozprávali, že to môžeme skúsiť,“ dodal na spoločnej tlačovej besede Andrej Babiš.
Napätie medzi vládami v rokoch 2023 – 2025 takmer vždy súviselo so schvaľovaním protiruských sankcií, dodávkami zbraní a munície na Ukrajinu, či s rokovaniami koalície ochotných. Kým česká strana apelovala na jednotný postoj v rámci EÚ a NATO, slovenská vláda zotrvala na svojich pozíciách. Česko-slovenské vzťahy síce boli počas Fialovej vlády ovplyvnené spormi o zahraničnú politiku, ale neboli úplne zlé. Tradične dobrý dojem Slovenska v Česku sa síce podľa prieskumov mierne zhoršil, ale vzťahy občanov ostávajú vďaka spoločnej histórii, jazykovej a kultúrnej blízkosti nad priemerom európskych vzťahov.
