Predseda SNS Andrej Danko povedal, že prezident Peter Pellegrini nemá mandát na to, aby na budúcotýždňovom samite Severoatlantickej aliancie hlasoval za zvýšenie výdavkov na obranu. Lídri parlamentných strán sa pritom len tento týždeň stretli u hlavy štátu za okrúhlym stolom, kde rokovali práve o tejto téme.
„Nedisponuje mandátom, takým mandátom nemôže byť jeden okrúhly stôl, kde dostanete kávu a jeden pagáč,“ uviedol Danko s narážkou na stretnutie prezidenta so šéfmi strán koalície a opozície. Ak totiž Pellegrini podporí zvýšenie výdavkov na obranu na nadchádzajúcom samite členských krajín NATO, urobí to bez oficiálneho súhlasu schváleného vládou či parlamentom.
Hoci môže hlasovať, ale…
Danko prezradil, že na rokovaní s hlavou štátu mali predsedovia strán rôzne výhrady a nepodarilo sa im nájsť konsenzus. Zvýšenie výdavkov na obranu na navrhovanú úroveň päť percent hrubého domáceho produktu by pre Slovensko podľa šéfa národniarov znamenalo, že budú na úrovni siedmich miliárd eur ročne. Nevie si pritom predstaviť, ako by štát mohol ďalej zvýšiť dane a nájsť tieto peniaze.
Pellegrini podľa neho nedostal „nevyplnený šek“. Líder národniarov však zároveň priznal, že prezident má ústavné právo rozhodnúť sa v tejto téme.
Na chýbajúci mandát hlavy štátu, ktorý vláda neschválila, už vo štvrtok (20. 6.) upozornil poslanec za Progresívne Slovensko Tomáš Valášek. „Je to ďalší príklad zlyhania preto, lebo sú rozhádaní,“ povedal s tým, že je to škandál. Pýtal sa totiž, čo urobí Pellegrini, ak Ficov kabinet po jeho prísľube povie, že rozpočet na obranu nezvýši.
Dankove vnímanie neutrality
Šéf SNS si myslí, že premiér Fico zakrýva tému zvyšovania výdavkov neutralitou. O tej začal hovoriť krátko pred spomínaným okrúhlym stolom, pričom vyvolal kritiku nielen v radoch opozície či odborníkov, ale pochopenie pre svoj nápad nenašiel ani u koaličného partnera. Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok to vníma len ako osobný názor predsedu vlády.
Danko síce hovorí o tom, že ide o prekrývaciu tému, no na druhej strane ju sám rozvíjal. Podľa neho by Slovensko mohlo ísť aj takouto cestou, no je to zložitejší proces. Napríklad by si to vyžadovalo znovuzavedenie povinnej vojenskej služby. V tomto prípade už ale nehovoril o tom koľko by nás to stálo. „Bolo by zaujímavé, keby vláda zadala ministerstvu obrany vypracovať analýzu toho, aký osoh by sme mali z neutrality a aký osoh máme z NATO,“ dodal. Viacerí odborníci už pritom povedali, že keby sme boli neutrálny štát, obrana by nás vyšla drahšie ako keď sme členom NATO.
Postoj prezidenta
Hlava štátu po stretnutí s politickými lídrami vyhlásila, že Slovensko nebude na nadchádzajúcom samite NATO v Haagu narúšať jednotu. Zároveň však bude trvať na tom, aby sa prípadné zvyšovanie výdavkov na obranu rozložilo na čo najdlhší čas a výraznú časť tvorili výdavky duálneho využitia, teda na nemocnice či cesty.
Pellegrini dodal, že konkrétne napĺňanie záväzku bude na vláde, aktuálnej aj nasledujúcich. Zároveň si myslí, že Slovensko musí pokračovať v investovaní do zbrojárskeho priemyslu.
