Víkendová diskusia v relácii V politike na televízii TA3 odkryla viac než len jeden názorový rozpor. Podpredseda parlamentu a líder SNS Andrej Danko v nej verejne pomenoval nespokojnosť s viacerými krokmi vlády, pričom jeho výhrady smerovali priamo k premiérovi Robertovi Ficovi a k spôsobu, akým sa v koalícii prijímajú strategické rozhodnutia.
Iskrou, ktorá rozprúdila otvorenú kritiku, je dohoda o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky so Spojenými štátmi. Podľa nej má nový blok elektrárne v Jaslovských Bohuniciach realizovať americká spoločnosť Westinghouse. Danko priznal, že o konkrétnych parametroch projektu sa dozvedel až z médií, čo považuje za dôkaz nedostatočnej komunikácie medzi koaličnými partnermi.
Z jeho pohľadu ide o zásadnú investíciu s dlhodobými dôsledkami, ktorá by mala byť predmetom spoločnej politickej dohody, nie rozhodnutím jedného rezortu alebo úzkeho okruhu ľudí. Píše portál Startitup.
Spojené štáty a staré sľuby
V diskusii Danko rozšíril kritiku aj na širší rámec vzťahov so Spojenými štátmi. Pripomenul dlhodobo deklarovaný postoj k vojenskej prítomnosti USA na Slovensku a očakáva, že premiér túto tému opäť otvorí. „Ja som tu nikdy nechcel amerických vojakov, takže čakám, že Robert Fico otvorí aj túto otázku,“ vyhlásil s tým, že by to bolo v súlade s verejnými vyjadreniami premiéra z minulosti.
Podľa Danka Fico opakovane na verejných zhromaždeniach tvrdil, že prítomnosť amerických vojakov na území Slovenska nepripúšťa, a preto by mal byť v tejto otázke konzistentný.
„Myslíte si, že som šťastný?“
Debata sa postupne posunula aj do osobnej roviny. Na otázku poslanca Progresívneho Slovenska Martina Dubéciho reagoval Danko emotívne slovami: „A vy si myslíte, že ja som šťastný v tejto vláde?“ Naznačil, že keby vo voľbách získal najsilnejší mandát on, rozhodovania by vyzerali inak. „Jediný problém je, že nie ja som vyhral voľby,“ dodal.
Zároveň sa vyjadril aj k vlastnej politickej budúcnosti. Podľa jeho slov si nevie predstaviť, že by v politike zotrval celé desaťročia, ako je to v prípade Roberta Fica. Napriek týmto vyjadreniam však opakovane zdôraznil, že jeho frustrácia neznamená snahu o rozbitie vlády.
Koalícia podľa Danka funguje len na začiatku
Líder SNS v relácii pomenoval systémový problém, ktorý podľa neho presahuje jednu konkrétnu dohodu. Tvrdí, že strana Smer rešpektuje koaličných partnerov najmä počas rokovaní o zostavení vlády, no neskôr sa rozhodovanie presúva výlučne na úroveň jednotlivých rezortov. „No potom sa dejú veci, o ktorých sa rozhoduje čisto rezortne,“ skonštatoval.
Ako príklad uviedol zdravotníctvo. Podľa Danka, ak má Smer alebo Hlas silný mandát a prevezme konkrétny rezort, ostatní partneri sú z kľúčových rozhodnutí prakticky vynechaní. „Mňa sa darmo budete pýtať, čo ideme v zdravotníctve robiť, keď ma do toho nepustia,“ povedal.
Parlamentné pravidlá a spory o poriadok
Diskusia sa dotkla aj fungovania Národnej rady. Danko tvrdí, že koalícia má dohodnutých približne 95 percent zmien rokovacieho poriadku a že tieto úpravy by mali byť prvým bodom januárovej schôdze. Opozícia však tento pohľad spochybňuje.
Martin Dubéci namietal, že návrhy ešte nie sú ani formálne spísané, a preto nie je jasné, o čom má parlament rozhodovať. Podľa neho sa koalícia snaží presadiť zmeny dlhodobo, najmä po chaotickej schôdzi, ktorú sprevádzali pískanie, vulgarizmy aj fyzické potýčky. Súčasťou pripravovaných úprav majú byť aj sankcie pre poslancov porušujúcich pravidlá.
Dane, extrémizmus a červené čiary SNS
Danko sa vyjadril aj k návrhu transakčnej dane. Uviedol, že keby mal „moc Roberta Fica“, takýto návrh by nepredkladal a zdôraznil, že jej zrušenie bude pre SNS podmienkou pri akejkoľvek budúcej povolebnej koalícii.
V ďalšej časti diskusie prišla na rad aj novela zákona o extrémizme, ktorú navrhuje SNS. Danko vyhlásil, že na tomto návrhu „nestojí“ vláda ako celok. Proti sa už postavil koaličný Hlas a kriticky sa vyjadril aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Opozícia tvrdí, že návrh pomáha väznenému extrémistovi Danielovi Bombicovi.
Danko reagoval, že by zmiernil tresty za extrémistické vyjadrenia, no zároveň dodal jasnú hranicu: „Ak je však niekto xenofóbny, fašistický, patrí do basy.“ Návrh SNS by však zahŕňal miernejšie tresty aj za hajlovanie či popieranie holokaustu, ktoré by po novom mohli skončiť podmienečným trestom.
