Básnik lásky, národa aj slobodnej vlasti. Nedeľu 30. marca uplynie presne 205 rokov od narodenia Andreja Sládkoviča, vlastným menom Andreja Braxatorisa. Autor slávnej Maríny a Detvana sa nezmazateľne zapísal do slovenskej literatúry ako jeden z najvýraznejších predstaviteľov štúrovskej generácie. Jeho poézia bola plná citu, vlastenectva i romantickej vášne.
Pripomíname si 205. výročie narodenia autora najdlhšej ľúbostnej básne
Ako uvádza TASR, Andrej Sládkovič sa narodil 30. marca 1820 v Krupine ako deviate z celkovo štrnástich detí. Už od mladosti sa venoval štúdiu a jazykom, pôsobil ako vychovávateľ a neskôr ako evanjelický kňaz. Popri duchovnej službe sa naplno venoval aj literárnej tvorbe, ktorou výrazne ovplyvnil vývoj slovenského romantizmu.
Marína – láska, ktorá prekročila verše
Jeho najznámejším dielom je Marína, dielo pretkané nielen osobným citom, ale aj hlbokým vlastenectvom. Inšpiráciou mu bola Mária Pischlová, jeho múza z čias štúdií v Banskej Štiavnici. Marína vznikla po jeho návrate zo štúdií v nemeckom Halle a vyšla v roku 1846. Má 291 strof a spolu 2100 veršov, čo ju radí medzi najdlhšie ľúbostné básne na svete.
Detvan – hrdosť slovenského ľudu v poetickom príbehu
Druhým vrcholným dielom Sládkoviča je lyricko-epická skladba Detvan z roku 1853. V hlavnom hrdinovi Martinovi stelesnil autor ideál slovenského ľudu – hrdosť, statočnosť a nádej v lepšiu budúcnosť. Dielo vyšlo v almanachu Nitra a patrí k najvýznamnejším básnickým počinom našej literatúry.
Básnik revolúcie a národného hnutia
Sládkovič sa zapájal aj do spoločenského diania – reagoval na revolučné udalosti v rokoch 1848/1849 básňami ako Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Nehaňte ľud môj, Hron, či Morava. Za svoju angažovanosť bol dokonca na krátky čas zatknutý maďarskými gardistami.
Spoluautor národného prebudenia
V revolučných i povojnových rokoch stál po boku slovenských národovcov. Zúčastnil sa prijatia Memoranda národa slovenského aj založenia Matice slovenskej. K týmto udalostiam prispel aj básňami – Svätomartiniáda a Pamiatka pre deň 4. augusta.
Básne s historickým a duchovným posolstvom
V neskoršej tvorbe sa venoval aj oslavným básňam s historickým kontextom. Spomeňme Lipu cyrilometodejskú (1864) k výročiu príchodu vierozvestcov alebo báseň Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti (1866) na počesť chorvátskeho bojovníka proti Turkom.
Odkaz, ktorý žije dodnes
Andrej Sládkovič zomrel 20. apríla 1872 v Radvani (dnes súčasť Banskej Bystrice), kde je aj pochovaný. Jeho poézia, osobnosť a literárny odkaz zostávajú aj po vyše dvoch storočiach pevným pilierom slovenskej kultúry.
