Kým vo Washingtone sa často diskutuje o potrebe oslabenia dolára na podporu domácej výroby, príklad Švajčiarska ukazuje, že silná mena môže byť kompatibilná s úspešným exportom, vysokou produktivitou aj inováciami. Názory, podľa ktorých slabší dolár zvýši konkurencieschopnosť amerických výrobkov, sú medzi americkými politikmi bežné. Skúsenosť Švajčiarov však naznačuje, že opak môže byť pravdou.
Švajčiarsky frank si už dlhodobo udržiava pozíciu najsilnejšej meny na svete. Napriek tomu si krajina zachováva výrazný podiel vývozu na ekonomike, ktorý predstavuje až tri štvrtiny hrubého domáceho produktu a približne dve percentá svetového exportu, píše Financial Times. Tieto údaje spochybňujú zaužívané presvedčenie, že silná mena oslabuje konkurencieschopnosť tým, že zvyšuje ceny exportovaného tovaru. Švajčiarsko namiesto toho stavia na špičkovej kvalite a technickej vyspelosti, ktoré dokážu vyvážiť nevýhody silnej meny.
Podľa denníka Financial Times patrí Švajčiarsko dlhodobo medzi najinovatívnejšie krajiny sveta. V rebríčkoch OSN je pravidelne na popredných miestach nielen v objeme investícií do výskumu a vývoja, ale aj v efektívnosti ich využitia. Vzdelávací systém je úzko previazaný s potrebami trhu a firemnej praxe, čo zvyšuje celkovú produktivitu hospodárstva.
Produktivita práce v krajine dosahuje viac než sto dolárov na každú odpracovanú hodinu, čo je najvyššia hodnota medzi dvadsiatimi najväčšími ekonomikami sveta. Väčšina švajčiarskych firiem patrí medzi malé a stredné podniky, no významnú časť exportu zabezpečujú globálne korporácie, ktoré pôsobia v odvetviach ako farmaceutika či luxusný tovar.
Prvenstvo si drží dlhodobo
Výskumné centrum Growth Lab z Harvardovej univerzity zaradilo Švajčiarsko na prvé miesto medzi rozvinutými krajinami v zložitosti vývoznej štruktúry. Tá zahŕňa výrobky náročné na odborné znalosti aj technológie, od tradičných produktov ako čokoláda a hodinky až po farmaceutiká a chemikálie. Tieto údaje vyvracajú predstavu, že silná mena ničí priemysel. Priemyselný sektor tvorí približne osemnásť percent švajčiarskeho hospodárstva, čo je jeden z najvyšších podielov medzi vyspelými štátmi.
Za slabšiu stránku ekonomiky možno považovať rastúci objem súkromného dlhu v pomere k HDP. Na rozdiel od Spojených štátov či niektorých krajín Európskej únie však Švajčiarsko nemá výrazný problém s neefektívnymi firmami, ktoré by nedokázali splácať ani úroky z vlastných záväzkov.
Hodnota franku dlhodobo rastie bez ohľadu na vývoj dolára či globálnej ekonomiky. Príklad Švajčiarska tak ponúka dôležité ponaučenie aj pre Spojené štáty: silná ekonomika nestojí na oslabenej mene, ale na pevných základoch priemyselnej výroby.
Ambíciu posilniť svoju menu má aj euro. Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová nedávno vyjadrila názor, že meniaca sa geopolitická situácia môže vytvoriť priestor pre silnejšiu úlohu eura na globálnej úrovni. V čase, keď administratíva Donalda Trumpa zavádza clá nielen voči konkurentom, ale aj spojencom, stúpa neistota v súvislosti s budúcnosťou dolára.
Politické šarvátky ekonomike škodia
Lagardová podľa CNBC upozornila, že medzinárodná spolupráca sa čoraz viac nahrádza politickými súbojmi a spochybňuje sa aj ústredná rola dolára v globálnom systéme. Euro dnes tvorí približne pätinu svetových devízových rezerv, zatiaľ čo dolár si drží takmer trojnásobný podiel. Podľa šéfky ECB však môže euro túto medzeru postupne zmenšovať, ak Európska únia prijme správne ekonomické rozhodnutia.
Silnejšie postavenie spoločnej európskej meny by prinieslo viaceré výhody. Medzi najvýznamnejšie patrí nižšie náklady na financovanie pre členské štáty eurozóny, vyššia odolnosť voči kurzovým výkyvom a väčšia nezávislosť od politického tlaku zo strany iných svetových mocností. Ako uviedla Lagardová, silnejšie euro by Európe umožnilo lepšie si určovať vlastný smer vývoja.
