„Najviac zaplatia produktívni ľudia, teda zamestnanci a živnostníci. Pre rodiny s deťmi to bude znamenať ročne stovky eur navyše,“ upozornil Tóth.
Výpočty RRZ hovoria, že dvojčlenná domácnosť bez detí môže prísť približne o 300 eur ročne, zatiaľ čo rodina s dvoma deťmi stratí až 700 eur.
Ako sme uviedli vo včerajšom článku, štát sa snaží pôsobiť, že konsoliduje verejné financie, v skutočnosti však ide len o účtovný trik.
Aj podľa stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu „je konsolidácia verejných financií len účtovná, nie skutočná“. Čísla hovoria jasne – v budúcom roku bude mať každý občan krajiny dlh 16 700 eur a v roku 2026 sa táto suma ešte zvýši o ďalších 1 200 eur.
Vonkajšie vplyvy na účinky konsolidácie
Šetrenie neobíde ani štátnu správu. Vláda hovorí o návrhu usporiť na mzdách, nákupoch a investíciách v objeme zhruba 400 miliónov eur, no podľa rady je odhad nadhodnotený. „Z nášho pohľadu je deficit rozpočtu vyšší o 660 miliónov, než predpokladá vláda,“ konštatoval Tóth.
Účinnosť konsolidácie obmedzujú aj vonkajšie vplyvy, najmä rast výdavkov na obranu a zvyšujúce sa úroky zo štátneho dlhu. Investície do armády, ktoré sú dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu, zaťažujú rozpočet o približne 1 % HDP ročne.
„Musíme viac dávať na obranu, ale tieto výdavky sa do deficitu započítavajú. Je to daň za stratu tzv. mierovej dividendy,“ poznamenal.
Rada tiež apeluje na nepredvídateľné rozhodnutia vlády, ktoré oslabujú dôveru investorov a brzdia ekonomický rast „Každý balíček prichádza na poslednú chvíľu. Firmy ani domácnosti nemajú čas pripraviť sa. Výsledkom je opatrnosť, menšia chuť expandovať a pomalší rast,“ dodal Tóth.
Nehrozí kolaps financií
Podľa neho Slovensko potrebuje plán konsolidácie z dlhodobého hľadiska, ktorý by priniesol stabilitu a predvídateľnosť. Aj keď odmieta prirovnania ku „gréckej ceste“, varuje, že ak sa nezmení prístup k verejným financiám, krajinu čaká pád do tzv. fiškálnej pasce.
„Dnes nie sme v stave, že by hrozil kolaps verejných financií, ale pri deficite okolo piatich percent to nie je udržateľné. Ak sa nič nezmení, štvrtá konsolidácia je nevyhnutná,“ varuje.
Na záver dodal, že Slovensko stále nevyužíva priaznivé obdobia na ozdravenie rozpočtu. „V iných krajinách sa v obdobiach rastu šetrí, aby bolo z čoho pomáhať v kríze. My robíme opak. V dobrých časoch rozdávame, a v zlých potom nemáme manévrovací priestor,“ uzavrel Tóth.
