Už dlhé desaťročia sa odborníci na starovekú Čínu vyhýbajú otvoreniu hrobky prvého cisára Čchin Š’-chuanga, ktorý zomrel pred viac ako 2,2 tisícročiami. Panovník, pod ktorého vedením sa v rokoch 221 – 210 pred n. l. podarilo zjednotiť celú ríšu, bol pochovaný v monumentálnom komplexe známeho mauzólea. Strážia ho svetoznámi terakotoví bojovníci – tisícky hlinených postáv objavených miestnymi farmármi v roku 1974 v provincii Šen-si.
Hoci sú terakotoví vojaci už desaťročia predmetom výskumu, samotná cisárova pohrebná komora zostáva úplne uzavretá. Odborníci sa doteraz neodhodlali preniknúť dovnútra, pretože sa obávajú, že akýkoľvek zásah by mohol hrobku nenávratne narušiť. Ako pripomína portál IFL Science, existujú aj staré písomné pramene, ktoré hovoria o smrtiacich pasciach pripravených na každého potenciálneho narušiteľa.
Informácie o zabezpečení mauzólea pochádzajú z kroník historika S’-ma Čchianga, ktorý približne sto rokov po cisárovej smrti zaznamenal, že podzemné priestory boli naplnené vzácnymi predmetmi a prepracovanými obrannými mechanizmami. Uvádza napríklad, že remeselníci mali skonštruovať kuše a šípy nastavené tak, aby automaticky vystrelili na kohokoľvek, kto by sa odvážil do hrobky vstúpiť. Čchiang opisuje aj rozsiahle systémy tekutej ortuti, ktoré mali predstavovať rieky Jang-c’-ťiang a Huang-che či celé oceány.
Nebezpečenstvo skryté pod zemou
Práve ortuť je podľa moderných vedcov najvážnejším reálnym rizikom. Štúdia z roku 2020 naznačuje, že z vnútorných priestorov môže cez drobné trhliny unikať vysoko toxická ortuťová para, ktorá sa do okolia dostáva už stáročia. Takéto zistenia podporujú teóriu, že hrobku nikto nikdy neotvoril ani nevykradol – inak by sa koncentrácie ortuti pravdepodobne zmenili.
Archeológovia zvažovali využitie pokročilých neinvazívnych technológií, ktoré by umožnili získať obraz o vnútornom usporiadaní komory bez toho, aby ju poškodili. Zatiaľ však nebola realizovaná žiadna metóda, ktorá by poskytla dostatočne bezpečné a spoľahlivé výsledky. Hrobka prvého čínskeho cisára tak aj naďalej zostáva jednou z najväčších archeologických záhad, ktorá odoláva času aj ľudskej zvedavosti.
