Vďaka látkam, ktoré rastliny produkujú, sa dokážu prispôsobiť prostrediu. Na ľudí mnohé z nich pôsobia upokojujúco. Čo stojí za príjemným pocitom z vône ihličia?
Mnoho domácností zdobí živý vianočný stromček, ktorého vôňa na nás pôsobí upokojujúco. Pri prechádzke v lese plnom ihličnatých stromov môžeme pociťovať príjemnú arómu ihličia.
Kreatívni chemici
Za jeho vôňou stoja chemické látky zvané terpény, ktoré stromom pomáhajú prispôsobiť sa prostrediu a chránia ich pred nepriateľmi. U ľudí pôsobia na čuchové receptory a možno ich využiť nielen v aromaterapii, ale aj na výrobu liekov, píšu novinky.cz.
Terpény sú organické vonné silice, ktoré sa nazývajú aj ako esenciálne vonné oleje. Sú prirodzenou súčasťou všetkých kvetov, bylín, korenia, ovocia či zeleniny, dodáva portál cannapio.sk. Pri každej rastline nájdeme niektorý typ terpénu. Tieto silice sú zodpovedné za špecifickú vôňu rastlín a plodín.
Pri masážach pôsobia upokojujúco na myseľ aj telo. Pomáhajú uvoľniť svalstvo, zmierniť bolesti hlavy (prípadne migrény) a zmierňujú stres a napätie. Niektoré zo silíc sa vyznačujú dokonca veľmi silnými protizápalovými účinkami. Ich vlastnosti sú rozdielne podľa druhu terpénu.
Špecifickou skupinou sú podľa Tomáša Pluskala z Ústavu organickej chémie a biochémie Akadémie vied ČR monoterpény, ktorých molekuly sa ľahko uvoľňujú do vzduchu a pri kontakte s čuchovými receptormi v nose aktivujú signály, ktoré človek vníma ako vôňu.
„Rastliny sú vo všeobecnosti kreatívnymi chemikmi. Za viac ako 400 miliónov rokov evolúcie vyvinuli schopnosť produkovať tisíce chemických látok, ktoré im pomáhajú prispôsobiť sa prostrediu a brániť sa nepriateľom.“
Prínosné pre zdravie
Každý druh ihličnanov pritom disponuje iným spektrom terpénov, čo vysvetľuje, prečo napríklad borovice voňajú inak ako smrek. „Borovice obsahuje pinén, látku charakteristickú práve pre tento druh,“ dodáva Pluskal s tým, že rozdielne zloženie terpénov aktivujú rôzne čuchové receptory, čo vytvára špecifické vône.
Zimná príroda môže podľa neho pripadať ľuďom voňavejšia, pretože ihličnany, na rozdiel od opadavých stromov, uvoľňujú terpény celoročne. „V zime vegetácia všeobecne spí a chemických látok vo vzduchu je málo. Preto sú terpény z ihličnanov v tomto období výraznejšie,“ podotkol vedec.
Vôňu ihličnanov možno využívať napríklad v aromaterapii. Esenciálne oleje, ktoré obsahujú terpény, sú podľa Pluskala prínosné pre zdravie. Terpény môžu ponúkať aj medicínske využitie.
„Niektoré liečivá ako artemisinín proti malárii alebo taxol, používaný v chemoterapii, sú založené na terpénových zlúčeninách,“ uviedol.
Tieto látky sú získavané prevažne prírodnou cestou, moderná veda sa snaží ich produkciu zefektívniť. „Môj tím skúma biosyntetické dráhy a enzýmy, ktoré rastliny využívajú na výrobu terpénov. Naším cieľom je napodobniť tento proces a vytvoriť zlúčeniny bez použitia organickej chémie,“ popísal.
Jednoduchšie terpény ako monoterpény nachádzajú podľa neho uplatnenie nielen v aromaterapii, ale aj ako stavebné kamene na tvorbu zložitejších látok. Biotechnologické spoločnosti sa snažia vyrábať terpény pomocou enzýmov, tieto metódy ale zatiaľ nie sú podľa Pluskala cenovo konkurencieschopné.
