Juraj Cintula, ktorý v máji 2024 spáchal atentát na predsedu vlády, ukončil niekoľkotýždňovú hladovku, ktorú držal na protest proti výške trestu. Práve zhoršený zdravotný stav v súvislosti s odmietaním potravy bol dôvodom jeho opätovného prevozu na psychiatrické oddelenie v Trenčíne.
72-ročného muža previezli do nemocnice počas vianočných sviatkov, informuje portál tvnoviny.sk. Po približne desiatich dňoch hladovania ho eskortovali na lekárske pozorovanie. Podľa dostupných informácií začal s hladovkou v polovici decembra, krátko po tom, ako ho súd neprávoplatne odsúdil na 21 rokov odňatia slobody.
Rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť, keďže Cintula proti nemu podal odvolanie. Kompletný súdny spis bol 15. decembra doručený Najvyššiemu súdu, kde bol už pridelený konkrétnemu senátu, ktorý sa bude prípadom zaoberať. Hladovku odsúdený dôchodca ukončil v nedeľu 4. januára. Túto skutočnosť potvrdilo aj vedenie Zboru väzenskej a justičnej stráže. Podľa informácií z prostredia väzenstva je jeho aktuálny zdravotný stav stabilizovaný.

Nejde pritom o jeho prvý pobyt v nemocnici. Už v minulom roku sa nachádzal na psychiatrickom oddelení, odkiaľ požiadal o presun do väzby. Okresný súd v Trenčíne jeho žiadosti vtedy vyhovel, keďže Cintula tvrdil, že netrpí psychickými problémami a hospitalizáciu považoval za neopodstatnenú.
Motív útoku podľa súdu
Senát prijal verziu obžaloby, podľa ktorej Cintula konal s úmyslom znemožniť Robertovi Ficovi vykonávať funkciu predsedu vlády. Podľa súdu neútočil na premiéra ako súkromnú osobu, ale ako na politického predstaviteľa, s ktorého politikou zásadne nesúhlasil. Zároveň mal vystupovať proti vláde a burcovať občanov k jej zvrhnutiu.
Podľa dostupných informácií sa počas hladovky objavili aj psychické výkyvy. Cintula mal striedať pokojné správanie s podráždenosťou a hnevom, miestami pôsobil odtrhnuto od reality. Vyskytnúť sa mali aj konfliktné situácie so spoluväzňami. Jednou z nich mala byť sťažnosť na spoluväzňa, ktorý mal na izbe potraviny, konkrétne klobásy, čo mu podľa jeho slov znemožňovalo hladovať „tak, ako chce“. Obrátil sa preto aj na verejného ochrancu práv s tvrdením, že podmienky výkonu hladovky sú preňho nevyhovujúce.


