Európski lídri po poslednom summite zatiaľ nenašli spoločnú reč v otázke, ako ďalej financovať Ukrajinu. Preto poverili Európsku komisiu, aby pripravila prehľad alternatívnych scenárov – finančných aj právnych – ktoré by umožnili krajine získať potrebné prostriedky už začiatkom budúceho roka.
Ukrajina podľa prezidenta Volodymyra Zelenského potrebuje nové financovanie „od samého začiatku“ roka 2026, inak sa jej rozpočet dostane do krízy. „Nie všetko závisí od nás,“ priznal Zelenskyj, narážajúc na pomalé rozhodovanie európskych partnerov a ústup podpory zo strany vlády Donalda Trumpa v USA. Po neúspešnom októbrovom summite sa pozornosť sústreďuje na Belgicko, ktoré blokuje kľúčový návrh – takzvanú reparatívnu pôžičku vo výške 140 miliárd eur.Informuje portál Euro news.
Tento plán mal využiť zmrazené ruské aktíva držané v Bruseli. Belgický premiér Bart De Wever sa však obáva, že by jeho krajina zostala sama vystavená ruskej odvete, ak by sa projekt nepodaril, a žiada od ostatných členských štátov „neotrasiteľnú solidaritu“.
Zmrazené ruské aktíva ako jadro sporu
Podľa návrhu Komisie by spoločnosť Euroclear, ktorá v Belgicku spravuje približne 185 miliárd eur ruských štátnych aktív, tieto prostriedky dočasne poskytla EÚ. Komisia by ich následne využila na poskytnutie úveru Ukrajine. Splácanie by sa začalo až po tom, čo Rusko oficiálne uzná povinnosť nahradiť škody spôsobené vojne.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pripúšťa, že návrh „nie je jednoduchý“, no zároveň zdôrazňuje, že je „právne obhájiteľný“ a riešenia všetkých otvorených otázok existujú. Podporu jej vyjadrila aj dánska premiérka Mette Frederiksenová, ktorá povedala: „Je to jediná cesta vpred. Som presvedčená, že Rusko by malo zaplatiť za zničenie, ktoré spôsobilo na Ukrajine.“
Belgicko chce „vidieť všetky karty“
Jedným z hlavných argumentov Bruselu proti návrhu je, že sa opiera len o aktíva Euroclearu. Komisia pritom už skôr uvádzala, že na území EÚ je celkovo zmrazených okolo 210 miliárd eur ruských rezerv. Kde presne sa nachádza zvyšných približne 25 miliárd, však nie je verejne známe. „Najtučnejšie kura je síce v Belgicku, ale aj inde sú ďalšie,“ poznamenal De Wever s odkazom na ostatné členské štáty, ktoré držia menšie objemy ruského majetku.
Podľa údajov výskumnej služby Európskeho parlamentu má Francúzsko približne 19 miliárd eur, Luxembursko 10 až 20 miliárd. Luxemburská vláda však tieto čísla odmieta a tvrdí, že aktuálne ide o sumu „nižšiu ako 10 000 eur“.
Komisia preto zvažuje, že neidentifikované aktíva vypátra a pridá ich do plánu – čím by mohla zmierniť belgické výhrady. Ak by sa však nachádzali na súkromných účtoch, narazila by na problém bankového tajomstva.
Ak reparatívna pôžička padne: ďalšie možnosti
Ak Belgicko neustúpi, bude musieť Brusel siahnuť po iných nástrojoch. Jednou z možností je spoločné zadlženie EÚ – teda vydanie eurobondov na finančných trhoch. Takto EÚ už v minulosti poskytla Ukrajine makrofinančnú pomoc. Tentoraz by však
Komisia musela rozhodnúť, či pôjde o úver, alebo o grant. Úver by síce zaťažil Kyjev, ktorý sa stále nachádza vo vojnovom stave, no grant by zasa znamenal priamy dopad na rozpočty členských štátov – čo je pre viaceré vlády politicky aj fiškálne ťažko prijateľné. „Ak chce Európa vytvárať peniaze, môže. Volá sa to dlh,“ vyhlásil De Wever, no dodal, že ide o „veľmi citlivú tému“.
Návrat k bilaterálnej pomoci?
Ak by sa EÚ ako celok nedokázala zhodnúť, krajiny by mohli pokračovať v podpore Ukrajiny bilaterálne, teda samostatne. Tento model sa už používal na začiatku invázie, keď bolo potrebné obísť maďarské veto pri vojenskej pomoci. Podľa Inštitútu Kiel sú najväčšími dodávateľmi vojenského materiálu Nemecko (17,7 mld. €), Dánsko (9,2 mld. €), Holandsko (8 mld. €) a Švédsko (7,1 mld. €). Naopak, Taliansko a Španielsko zaostávajú napriek silným ekonomikám. Komisia by v takom prípade mohla pôsobiť aspoň ako koordinátor, aby sa predišlo chaosu. Tento prístup by však zostal krehký a závislý od politických zmien v jednotlivých štátoch – nový premiér by mohol pomoc kedykoľvek obmedziť alebo zrušiť.
Prechodné riešenie: „mostík“ na šesť mesiacov
Ak sa v decembri nepodarí nájsť kompromis, môže sa EÚ uchýliť k dočasnej, tzv. preklenovacej pôžičke, ktorá by pokryla najnaliehavejšie potreby Ukrajiny počas prvého polroka 2026. Tento „finančný most“ by poskytol Kyjevu čas, kým sa lídri opäť dohodnú na dlhodobom mechanizme využitia ruských aktív. Von der Leyenová zatiaľ odmietla potvrdiť, či december predstavuje absolútny termín: „Pracujeme na riešení, ale nechceme stanoviť umelé hranice,“ uviedla po summite.
Takéto prechodné opatrenie by však bolo len dočasným záplatovaním rozpočtu – a Európu by čakala rovnaká debata o niekoľko mesiacov neskôr.
EÚ tak stojí pred rozhodnutím, ktoré by mohlo vytvoriť precedens v medzinárodnom práve aj vo finančnej politike. Buď sa členské štáty zhodnú na využití ruských aktív ako základu reparácií, alebo budú musieť prijať bolestivé kompromisy, aby Ukrajina nestratila finančný kyslík. Ako to zhrnula Mette Frederiksenová: „Nie je to len otázka peňazí. Je to otázka spravodlivosti.“
