Letecký zásah Spojených štátov proti iránskemu jadrovému programu vyvolal zásadné otázky o bezpečnosti Blízkeho východu, medzinárodnom práve a možnej eskalácii konfliktu. Irán včera raketami zasiahol americké základne v Katare a Iraku. Následne bolo v noci medzi Izraelom a Iránom uzavreté prímerie. V diskusii Téma s Petrom Bielikom v Televízii Spark bezpečnostný analytik Tomáš Alner detailne rozobral pozadie útoku, reakcie Iránu a úlohu Izraela.
Izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanyahuovi sa podľa Alnera podarilo zatiahnuť Spojené štáty do vojny s Iránom. Americké letectvo na príkaz prezidenta Donalda Trumpa zaútočilo na iránsky jadrový program s odôvodnením, že Irán je podľa informácií USA blízko k výrobe jadrovej zbrane. Spojené štáty odmietajú, že by chceli dosiahnuť pád iránskeho režimu alebo pripravovali ďalšie útoky, no podľa Alnera je realita zložitejšia.
„Dva týždne sa očakávalo, že sa dostane ďalšia skupina americkej armády v čele s jednou lietadlovou loďou do oblasti, čo by posilnilo argumentačnú schopnosť Donalda Trumpa a bude schopná sa brániť viac proti ďalšej reakcii Iránu. Izraelu sa ten časový horizont vôbec nepáčil. Izraelčania povedali, že oni v prípade, že by mal byť tento americký zásah oddialený o dva týždne, tak radšej sami zaútočia na to najopevnenejšie miesto Fordo,“ vysvetľuje Alner.
Fordo, podzemné zariadenie na obohacovanie uránu, bolo podľa neho mimo dosahu izraelského letectva a vyžadovalo americké strategické bombardéry. „Izrael nemá strategické bombardéry, takéto zariadenie nedokáže zničiť. Izraelská vláda pravdepodobne očakávala, že sa jej podarí presvedčiť Američanov, že teraz už nehrozí žiadne nebezpečenstvo, keďže iránska protiletecká obrana bola zničená,“ dodáva Alner.
Mesiášske ambície Iránu
Izraelská rozviedka predpokladala, že Irán mal pred vojnou dostatok materiálu na výrobu deviatich jadrových zbraní. „Izrael nezačal tú operáciu len kvôli jadrovým zbraniam. Druhým dôvodom bol rastúci arzenál iránskych balistických rakiet,“ upozorňuje Alner.
Irán podľa neho zásadne navýšil počet balistických striel, keďže sa nemohol spoliehať na svojich spojencov v regióne. „Pôvodný plán bol taký, že v prípade konfliktu odpália spojenci desiatky tisíc rakiet na Izrael. Keď bol Irán zbavený týchto možností, rozhodol sa zvýšiť počet svojich balistických striel na asi 8 tisíc a potenciálne až na 20 tisíc a začal nakupovať materiál v Číne,“ uviedol. Iránsky režim podľa Alnera dlhodobo buduje svoju identitu na mesianistickej ideológii a otvorene deklaruje cieľ zničiť Izrael. „To nie je niečo, čím by sa tajili, to je niečo, čo otvorene vyhlasujú každodenne,“ poznamenal.
Hormuzský prieliv je kľúčový
Kľúčovou ostáva otázka možnej iránskej odvety, najmä zablokovania Hormuzského prielivu, ktorým prechádza asi 20 % svetových dodávok ropy. Alner však považuje takýto krok za nereálny. „Pokiaľ Irán uzavrie Hormuzský prieliv, podpíše si režim svoj rozsudok smrti. To sa týka aj pravdepodobného zaútočenia na americké vojenské základne v regióne. Irán nie je vojensky silná krajina. Má takmer neexistujúce letectvo, veľmi podfinancovanú a slabú armádu. Protivzdušná obrana bola z veľkej časti zničená,“ vysvetlil.
Irán má podľa neho ešte asi tisíc balistických rakiet, no ich odpaľovacie zariadenia sú každým dňom likvidované. „Irán nie je rozhodne pripravený na vojnu s protivníkom, akým sú Spojené štáty. Mohol by byť pripravený na vojnu s Izraelom, pretože Izrael je malá krajina, ktorá sa dá ekonomicky vyčerpať ale nie so Spojenými štátmi,“ dodáva Alner.
Realita medzinárodného práva
Odborníci upozorňujú, že americký útok nemal mandát Kongresu a porušil medzinárodné právo. Bielik sa pýtal, či môže byť Irán aspoň v tejto rovine posilnený. Alner však zdôrazňuje pragmatickú stránku. „Keď sú na vás namierené stovky rakiet, tak nejdete študovať medzinárodné právo, ale chcete vedieť či vás niekto ochráni pred tým, že zomriete. Je možné, že Američania a Izraelčania konali v nesúlade s medzinárodným právom. Ja sa k tomu vôbec nechcem vyjadrovať,“ povedal.
Pripomenul, že Irán roky klamal o svojom jadrovom programe a rokovania využíval len na získanie času, podobne ako Severná Kórea. „Severná Kórea podpísala kus papiera a ďalej si vyrábala jadrové zbrane a dnes je jadrovou mocnosťou,“ poznamenal Alner. Zároveň upozornil na paradox, že Rusko, ktoré vedie ilegálnu vojnu na Ukrajine, najhlasnejšie bráni na medzinárodnom fóre Irán a jeho práva.
Úloha OSN
„Od druhej svetovej vojny máme v Európe návyk vidieť svet veľmi naivne. Svet vyzerá trochu inak. Aj Organizácia spojených národov, aj Liga národov, ktorá jej predchádzala, boli pokusmi veľkých mocností udržať svet pod kontrolou,“ povedal. Podľa Alnera sa z OSN z veľkej časti stalo fórom diktátorov a zlodejov, ktorí si tam presadzujú svoje ekonomické a politické záujmy. „Mnohokrát OSN nebola schopná zabezpečiť mier štátom, ktoré by si to zaslúžili. Svet nevyzerá tak ideálne, ako sa veľké krajiny tvária. Keby vyzeral ideálne, tak by Čína neokupovala Tibet,“ uviedol.
Alner pripomenul, že veľké štáty často konajú podľa vlastných záujmov bez ohľadu na medzinárodné právo. „Takto sa chovajú všetky veľké štáty. Pripomeňme si, že je obrovské množstvo menšín a okupovaných národov… Proti týmto veciam OSN nič nerobí,“ dodal.
Hrozí globálny konflikt?
Diskusia sa dotkla aj otázky, či by mohol konflikt prerásť do tretej svetovej vojny. Alner je v tomto smere skeptický. „Ja si nemyslím, že tento konflikt prerastie do globálneho konfliktu, a to preto, pretože nevidím, kto by sa pridal na iránsku stranu. Ani Rusko, ani Čína, ktoré majú svojich problémov viac než dosť, nebudú ochotné vojensky Iránu pomôcť,“ povedal. Pripomenul, že Irán je na Blízkom východe vnímaný ako destabilizujúca sila, ktorá rozbila Sýriu, Irak či Jemen. „Čo ja vidím v tomto prípade, je vyriešenie dlhotrvajúcej regionálnej krízy, ktorá bola spôsobená iránskou snahou o ovládnutie celého regiónu,“ dodal.
Alner predpokladá, že Irán čaká buď prehĺbenie ekonomickej a sociálnej krízy, alebo regulovaná výmena na čele štátu. „Irán má veľké ekologické problémy. Krajina vysychá, dochádza jej voda, má veľké demografické problémy. V Sýrii tieto problémy viedli k občianskej vojne. Niečo podobné sa môže stať v Iráne,“ vysvetlil.
Druhou možnosťou je podľa Alnera regulovaný štátny prevrat alebo výmena na vedúcej pozícii. „Irán nemôže zvíťaziť v konfrontácii s celým svetom, ani so Spojenými štátmi americkými. A nevidím možnosť, že napríklad Rusko príde nejakým spôsobom Iránu vojensky na pomoc v tejto dobe, keď je rado za každý jeden náboj, ktorý samo získa,“ uzatvára analytik.
Tomáš Alner ukazuje, že americký zásah proti Iránu je výsledkom dlhodobého napätia, izraelského tlaku a obáv z iránskeho jadrového programu a balistických rakiet. Hoci útok vyvoláva otázky o medzinárodnom práve a úlohe OSN, podľa Alnera je pravdepodobnejšie, že konflikt zostane regionálny a Irán bude čeliť skôr vnútorným problémom než globálnej podpore svojich pozícií. „Odpoveď budeme poznať asi definitívne v čase, keď uvidíme Ajatolláha Chameneího v Moskve, ako tam žiada o azyl,“ uzatvára Alner.
Sledujte reláciu Téma s Petrom Bielikom na TV Spark a na našom YouTube
