Nedávne analýzy starovekých astronomických javov vrhajú nové svetlo na jeden z najzásadnejších momentov kresťanskej viery – ukrižovanie Ježiša Krista. Objavy publikované vedcami a podporené údajmi NASA naznačujú, že dramatické opisy tmy a krvavého Mesiaca, ktoré sa nachádzajú v biblických evanjeliách, môžu mať reálny základ v nebeskom úkaze, ku ktorému skutočne došlo 3. apríla 33 n. l.
Zatmenie Mesiaca a biblické proroctvá
Podľa evanjelia podľa Matúša „od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny“ (Mt 27,45). Tento verš sa často chápe ako symbolické vyjadrenie Božieho hnevu alebo smútku. No britskí vedci Colin Humphreys a W. Graeme Waddington z Oxfordskej univerzity tvrdia, že mohlo ísť o skutočné zatmenie Mesiaca, ktoré sa zhodovalo s historickým dátumom ukrižovania. Informuje portál Nový Čas.
Zatmenie, ktoré podľa výpočtov nastalo práve 3. apríla 33 n. l., mohlo byť viditeľné nad Jeruzalemom krátko po západe slnka. Počas tohto javu Mesiac získava červený odtieň – takzvaný krvavý Mesiac – čo by vysvetľovalo ďalšiu biblickú zmienku, tentoraz zo Skutkov apoštolov: „Slnko sa obráti na tmu a mesiac na krv“ (Sk 2,20), kde Peter cituje proroka Joela.
NASA potvrdzuje presnosť výpočtov
Technológia NASA umožňuje spätne vypočítať presné pohyby nebeských telies až tisíce rokov do minulosti. Tieto výpočty potvrdzujú, že daného večera v Jeruzaleme skutočne došlo k zatmeniu Mesiaca. Krátko po západe slnka mohol byť na oblohe viditeľný červený Mesiac, čo by mohlo pôsobiť na dobových pozorovateľov ako nadprirodzený jav – zvlášť v kontexte ukrižovania verejne známeho kazateľa a náboženského vodcu.
Colin Humphreys k tomu uviedol, že údaje NASA „spájajú jednotlivé kúsky skladačky“, čím sa zdá, že biblické záznamy môžu v niektorých prípadoch odrážať skutočné prírodné udalosti. Vedecký výskum tak v tomto prípade nepopiera náboženské tradície, ale skôr ich dopĺňa a umožňuje novú interpretáciu textov, ktoré sú staré takmer dve tisícročia.
Veľký piatok, Pascha a nebeské súvislosti
Veľký piatok sa tradične slávi dva dni pred Veľkonočnou nedeľou, ktorá pripadá na prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Tento systém zohľadňuje aj židovský sviatok Pascha (Pesach), počas ktorého sa podľa evanjelií odohralo Ježišovo ukrižovanie.
V tomto svetle je dôležité si uvedomiť, že raní kresťania prispôsobili liturgický kalendár tak, aby sa zhodoval s astronomickými a židovskými cyklami. Tým sa ešte viac zvyšuje pravdepodobnosť, že udalosť opísaná v evanjeliách sa mohla naozaj uskutočniť počas zatmenia, ktoré by zodpovedalo biblickým opisom tmy a krvavého Mesiaca.
Veda a viera: paralelné svety alebo prepojené sféry?
Spojenie medzi astronomickými dátami a biblickými opismi vyvoláva otázky o vzťahu medzi vierou a vedou. Niektorí považujú tieto zistenia za náhodu, iní ich vidia ako dôkaz, že Písmo zachytáva nielen duchovné pravdy, ale aj reálne historické a prírodné udalosti.
Aj keď vedci nepreukazujú nadprirodzené aspekty evanjelií, ich zistenia vytvárajú pevný most medzi tým, čo sa tradične vnímalo ako otázka viery, a tým, čo dnes vieme o dejinách pomocou moderných vedeckých nástrojov. Pre veriacich ide o potvrdenie hodnovernosti biblického rozprávania, pre skeptikov o dôkaz, že aj mýty môžu mať reálny historický základ.
Aj keď sa veda a náboženstvo nie vždy zhodujú v interpretácii udalostí, výskum zatmenia Mesiaca z 3. apríla 33 n. l. predstavuje zriedkavý bod kontaktu. Zdanlivo symbolické opisy z evanjelií nadobúdajú konkrétnejšiu podobu, keď ich postavíme do súvislosti s astronomickými javmi. Tento objav tak nenápadne, ale silno pripomína, že niektoré z najhlbších duchovných zážitkov ľudstva mohli byť sprevádzané skutočnými udalosťami, ktoré si zachovala samotná obloha.
