Práceneschopnosť patrí medzi situácie, pri ktorých ľudí prirodzene zaujíma, koľko peňazí im štát a zamestnávateľ dokážu nahradiť.
Rok 2026 priniesol viacero zmien, ktoré ovplyvňujú výšku nemocenských dávok aj spôsob ich vyplácania. Dôležitú úlohu zohráva priemerná mzda v hospodárstve, dĺžka PN aj samotná výška zárobku poistenca.
Výška dávky je naviazaná na príjem
Ako sme informovali, od začiatku roka 2026 sa upravili pravidlá, podľa ktorých sa počas choroby vypláca náhrada príjmu. Najvýraznejšou novinkou je predĺženie obdobia, počas ktorého peniaze vypláca zamestnávateľ.
Kým v minulosti išlo o prvých desať dní dočasnej pracovnej neschopnosti, po novom je to až štrnásť dní. Až od pätnásteho dňa PN prechádza vyplácanie nemocenského na Sociálnu poisťovňu.
Zmeny sa netýkajú len zamestnancov, ale aj samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne poistených. Pre všetkých platí, že výška dávky je priamo naviazaná na príjem, z ktorého sa platilo nemocenské poistenie. Vyšší príjem teda automaticky znamená aj vyššiu možnú dávku počas choroby.
Pokles fiktívnych „péeniek“
Ďalšia úprava sa dotkla aj takzvaných fiktívnych „péeniek“. Kým v roku 2024 sme na PN strávili vyše 39 miliónov dní, v roku 2025 to bolo „len“ 35,5 milióna.
Sociálna poisťovňa tak hlási úspech. Vďaka legislatívnym zmenám a posilneniu právomocí posudkových lekárov klesol počet dní strávených na PN medziročne o 11 %, informuje STVR. Celkovo bolo vyplatených zhruba 1,5 milióna PN. Tento trend priniesol do štátnej kasy miliónové úspory a zásadne zmenil dynamiku medzi pacientom, lekárom a poisťovňou.
Hlavným motorom tohto poklesu nie je zázračné zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva, ale sprísnený dohľad. Posudkoví lekári už totiž nemusia ošetrujúcim lekárom ukončenie PN len odporúčať – po novom majú právomoc urobiť to sami.
Pribudli milióny v štátnom rozpočte
Pokles práceneschopnosti sa okamžite odrazil v číslach verejných financií. Celkový benefit pre štát predstavuje sumu 131 miliónov eur, ktorá sa rozdelila do viacerých oblastí.
V jednom prípade šlo o úsporu približne 70 miliónov eur, čo sú peniaze, ktoré poisťovňa nemusela vyplatiť na ruku poistencom a v druhom prípade štát získal navyše 43 miliónov eur na odvodoch (keďže ľudia namiesto PN pracovali).
Dodatočných 18 miliónov eur predstavoval príjem na zdravotnom poistení. Zmena zákona odstránila doterajšiu bezzubosť kontrol. Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr vysvetľuje, že kľúčom k úspechu je prechod od odporúčaní k priamym rozhodnutiam.
„Dovtedy mali možnosť ošetrujúcemu lekárovi to len odporúčať, ale finálne rozhodnutie bolo na ošetrujúcom lekárovi. Teraz posudkoví lekári vyhodnocujú neopodstatnené, teda fiktívne PN sami,“ ozrejmil.
Ďalšiu PN vám tak ľahko nevystavia
Od začiatku tohto roka platí ešte prísnejšie pravidlo, ktoré má zabrániť tzv. „reťazeniu“ péeniek. Ak posudkový lekár vyhodnotí vašu PN ako neoprávnenú a ukončí ju, váš obvodný lekár vám nesmie vypísať novú PN do 7 dní bez výslovného súhlasu poisťovne.
„Opatrenia sú podľa rezortu práce efektívne, pričom dôkazom sú aj usporené prostriedky. Tie môžu byť následne využívané pre tých, ktorí nemocenské dávky skutočne potrebujú,“ vysvetľuje ministerstvo práce.
Týmto sa má zamedziť praxi, kedy pacienti po ukončení jednej kontrolovanej PN hneď na druhý deň požiadali o inú s odlišnou diagnózou. Lekári vnímajú zmeny rôzne. Jedna z oslovených všeobecných lekárov potvrdila, že hoci sprísnenie vníma, v poctivej ambulancii sa pacienti disciplinovane držia liečebného poriadku.
„Mám asi dobre vychovaných pacientov, nemám veľa dlhodobých PN, ani sa mi výrazne neznížil počet PN zmenou zákona a kontrolovateľnosti,“ hovorí Slávka Trojáková, všeobecná lekárka.
