Pápež Lev XIV. vedie katolícku cirkev už tri mesiace. Jeho vystupovanie pôsobí vyrovnane a pokojne, pričom v porovnaní so svojím predchodcom Františkom sa drží skôr konzervatívnejšieho prístupu. Opätovne zavádza niektoré tradičné zvyklosti, hoci v ideovej rovine pokračuje v línii, ktorú nastolil František. Cirkevný analytik Imrich Gazda pre portál tvnoviny.sk zhodnotil doterajšie kroky nového pápeža a načrtol výzvy, ktoré ho ešte čakajú.
Vo štvrtok 8. mája sa po zvolaní „Habemus papam!“ svet dozvedel meno nového nástupcu pápeža Františka. Kardináli v Sixtínskej kaplnke zvolili Američana Roberta Francisa Prevosta, ktorý prijal meno Lev XIV.
Podľa Imricha Gazdu nový pápež vyžaruje pokoj a rozvahu. Jeho racionálny a vecný prístup podľa neho navodzuje pocit, že dianie v cirkvi sa opäť dostáva pod kontrolu. František mal odlišný temperament – púšťal sa do mnohých reforiem, čím si získal aj odporcov. Gazda obrazne poznamenáva, že dynamické argentínske tango Františka vystriedal u Leva XIV. harmonický valčík.
Lev XIV. znovu uvádza do praxe niektoré symboly a zvyklosti, ktoré jeho predchodca opustil, vrátane tradičnejšieho štýlu odievania. V júli napríklad strávil dva týždne v pápežskom letnom sídle Castel Gandolfo, kam František nechodieval. Aj keď sa vo formálnych aspektoch od Františka odlišuje, v myšlienkach a témach ostáva podobný. Vyjadruje sa k ochrane životného prostredia, klimatickým zmenám, vojne na Ukrajine či konfliktu v Pásme Gazy, čím pokračuje v línii predchádzajúceho pontifikátu.
Gazda pripomína, že katolícka cirkev má už celé desaťročia na čele kvalitných lídrov. Spomína Jána Pavla II., Benedikta XVI., Františka aj Leva XIV., pričom zdôrazňuje, že hoci aj pápeži majú svoje slabé stránky, ide o osobnosti, ktoré by boli vzorom aj pre politických lídrov.
Po 92 dňoch vo funkcii zatiaľ nový pápež nepriniesol zásadné zmeny. Podľa Gazdu postupuje opatrne, oboznamuje sa s ľuďmi a prostredím a nikam sa neponáhľa. Očakáva, že prvé výraznejšie personálne či štrukturálne kroky by mohli prísť po lete. S úsmevom dodáva, že najviditeľnejšou zmenou zatiaľ bolo, že namiesto Fiatu, ktorý používal František, presadol do Volkswagenu.
Najväčšie výzvy
Analytik vidí ako kľúčovú úlohu Leva XIV. prekonanie vnútrocirkevnej polarizácie a nadviazanie na dedičstvo Františka. Podľa neho by cirkev mala zostať pevná a jasná vo svojich zásadách, no zároveň otvorená a schopná viesť dialóg so svetom, aby mohla napĺňať svoje poslanie lásky a služby, najmä voči tým, ktorí sú najviac v núdzi.
Gazda preštudoval väčšinu pápežových doterajších príhovorov a posolstiev a identifikoval päť opakujúcich sa tém – pokoj, dialóg, jednota, šírenie evanjelia a sociálne učenie. Výrazne pritom rezonuje aj upozorňovanie na výzvy spojené s umelou inteligenciou.
Meno Lev XIV. má podľa analytika jasný odkaz. Vzťahuje sa k Levovi XIII., ktorý zdôrazňoval sociálnu spravodlivosť. História zároveň ukazuje, že každý pápež s týmto menom – od Leva Veľkého v 5. storočí až po Leva XIII. v 19. storočí – zanechal v cirkvi významnú stopu. Lev XIV. tak podľa Gazdu naznačuje, že nechce byť len prechodnou postavou.
Vzťah k Slovensku
Pred svojím zvolením navštívil Slovensko päťkrát, najmä vďaka augustiniánskemu rádu pôsobiacemu u nás. Tento rok mal prísť opäť, pričom v Košiciach aj v Levoči plánoval odslúžiť omše. Plány však zmenilo jeho zvolenie. Od prezidenta Petra Pellegriniho aj od slovenských biskupov už dostal pozvanie.
Gazda uvádza, že Lev XIV. pozná našu krajinu najlepšie spomedzi pápežov od čias Jána Pavla II., čo zvyšuje šancu na jeho návštevu. Na druhej strane pripomína, že pápež bol na Slovensku len pred štyrmi rokmi a existuje množstvo krajín, ktoré čakajú na návštevu dlhšie. Preto odporúča nemať príliš veľké očakávania, aby prípadná návšteva bola o to príjemnejším prekvapením.
Analytik dodáva, že Slovensko ešte dostatočne nespracovalo posolstvo z návštevy pápeža Františka v roku 2021. Skôr než sa sústrediť na to, či Lev XIV. príde, by sme sa podľa neho mali vrátiť k Františkovým myšlienkam a pokúsiť sa ich uplatniť v praxi.
Kam plánuje Lev vycestovať
Lev XIV. zatiaľ neohlásil žiadnu zahraničnú cestu, no predpokladá sa, že na jeseň navštívi Turecko. Hlavným dôvodom má byť mesto Nikaia, dejisko prvého všeobecného koncilu v roku 325, kde sa zišli biskupi z celého sveta, aby riešili zásadné teologické otázky.
Gazda predpokladá, že v nasledujúcich rokoch sa pápež vráti aj do Peru, kde dlhodobo pôsobil. Na tejto ceste by podľa neho mohol zavítať aj do Argentíny, pretože veľa Argentínčanov bolo sklamaných, že František počas dvanástich rokov pontifikátu nenavštívil svoju rodnú krajinu. Lev XIV. by to mohol vnímať ako príležitosť tento dlh splatiť.
