„My sme to urobili teraz. A okrem iného, začali sme práce na pamätníku Nežnej revolúcie. My radšej tvoríme, ako odstraňujeme, ale bola tu debata o jeho odstránení od Nežnej revolúcie,“ uviedol primátor Bratislavy Matúš Vallo.
„Jedného dňa budú chcieť odstrániť aj Slavín, uvidíte. Lebo sú to len obyčajní fašisti,“ vyhlásil tvrdo Blaha. Hoci europoslanec tvrdí, že podáva trestné oznámenie, policajný zbor nateraz nič neeviduje.
„Uvedenú vec príslušné útvary v pôsobnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave doposiaľ neevidujú,“ uviedla hovorkyňa Katarína Bartošová. Magistrát hlavného mesta sa bližšie k trestnému oznámeniu nebude vyjadrovať a odkázal na zákonný proces pri odstraňovaní sochy.
Prečo vlastne vznikla socha na jeho počesť?
Historici majú na Mareka Čulena odlišný pohľad než Ľuboš Blaha. Čulen totiž pôsobil počas vojny v Rusku v zahraničnom politbyre Komunistickej strany Československa. Z nariadenia strany smerovali jeho kroky naspäť z Moskvy na Slovensko v septembri roku 1944. Historici nevedia s istotou povedať, či sa vtedy 57-ročný Marek Čulen pripojil k aktívnemu odporu.
„Ustúpil po skončení povstania a obsadení Banskej Bystrice do hôr a ako viem, tak sa zúčastnil ako politik na partizánskom hnutí, ale na aktívnych bojoch sa nikdy nezúčastnil. Pýtal som sa aj odborníkov na partizánske hnutie, ale nikto mi nevedel nejakú výraznejšiu stopu nájsť alebo dokladovať,“ vysvetlil historik a bývalý riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania (SNP) Stanislav Mičev.
Nateraz nie je známy ani dôvod, pre ktorý sa rozhodli postaviť sochu práve Marekovi Čulenovi, keďže aktívnejší bol pred vojnou a po vojne sa angažoval najmä pri zakladaní jednotných roľníckych družstiev. Čulenov bronzový pomník odhalili v parčíku nad Námestím slobody (vtedajšie Gottwaldovo námestie) v Bratislave v roku 1978.
Sochy mal aj v Brodskom a Senici, ale tie po roku 1989 odstránili. V minulosti vznikla aj petícia občanov za odstránenie sochy, v roku 2021 požiadalo o to Staré Mesto. Odôvodnilo to tým, že ho nepovažuje za pripomienku historickej doby, ale temné miesto v našej pamäti.
Hlavné mesto ubezpečilo, že sa požiadavkou mestskej časti bude zaoberať, upozornilo však, že musí postupovať podľa zákona o vojnových hroboch a v súlade s koncepciou narábania s pomníkmi, pamätníkmi, pamätnými tabuľami a výtvarnými dielami. Pomník bol klasifikovaný ako vojnový hrob.
