Podľa zistení majú štyri miesta z 19 veľmi vysokú priemernú životnú spokojnosť (>8). Priemer v 19 skúmaných malých spoločnostiach je 6,8 z 10, aj keď väčšina má príjem, ktorý sa odhaduje na menej ako 1 000 USD (928 eur) ročne na osobu.
Vedci vo svojej správe uviedli, že „dnes panuje konsenzus, že bohatstvo národov je úzko spojené s tým, či obyvatelia dokážu žiť svoj život v blízkosti svojho ideálu“.
Dospeli tiež k záveru, že ak by to tak bolo, „dosiahnutie vysokej životnej spokojnosti pre všetkých ľudí by si pravdepodobne vyžadovalo oveľa vyššiu mieru ťažby materiálu ako v súčasnosti“, obetovanie ekosystémov a tiež poznamenali, ako by toto úsilie „pravdepodobne prekročilo“ planetárne hranice.
Namiesto toho majú ľudia tendenciu merať svoje šťastie napríklad tým, aký je ich život v komunite.
Kde sú ľudia s veľmi nízkym príjmom najšťastnejší?
Spomedzi skúmaných komunít najviac ľudí, ktorí uviedli, že ich životná spokojnosť je na najvyššej úrovni (10), boli Tibeťania a iné etnické skupiny z najväčšieho okresu v tibetskej autonómnej prefektúre Diqing (155).
Následne sa zdá, že druhou a treťou najšťastnejšou spoločnosťou boli domorodí Amazónčania žijúci v blízkosti rieky Juruá v Brazílii (80) – a ľudia v Bulgan soume v Mongolsku (63), kde žije takmer 6 000 Kazachov a iných etnických skupín a 100 000 hospodárskych zvierat.
Veľká časť domorodých obyvateľov Pai Tavytera v Paraguaji (124) tiež uviedla, že ich životná spokojnosť bola veľmi vysoká (8), čo je v iných prieskumoch typické pre bohaté škandinávske krajiny.
Je ťažké nevidieť súvislosť medzi šťastím a spolunažívaním v údoliach obklopených zasneženými horami alebo v blízkosti dažďového pralesa v úzkom vzťahu k prírode.
