Aby Európska komisia získala potrebné príjmy bez dramatického zvyšovania národných príspevkov, navrhuje zaviesť päť nových „vlastných zdrojov“. Komisia hovorí o celoeurópskych daniach a poplatkoch, ktoré by mali generovať približne 58 miliárd eur ročne. Zahŕňajú úpravy existujúcich príjmov z Systému obchodovania s emisiami (ETS) a Mechanizmu kompenzácie uhlíkových hraníc (CBAM), ako aj tri nové zdroje: poplatok z nevyzbieraného elektronického odpadu (15 miliárd € ročne), spotrebné dane z tabaku (11 miliárd €) a tzv. príspevok firiem pre Európu (Corporate Resource for Europe).
Najväčšiu pozornosť a kontroverziu pritom vyvoláva práve príspevok firiem. Je plánovaný ako paušálny ročný príspevok od spoločností s obratom nad 100 miliónov eur, v rozpätí od 100 000 do 750 000 eur v závislosti od výšky obratu. Komisia odhaduje, že príspevok by mohol ročne priniesť približne 6,8 miliardy eur. Tým by sa zabezpečilo, že veľké podniky pôsobiace na jednotnom trhu EÚ prispejú do rozpočtu Únie. Daňoví experti však varujú, že tento príspevok vytvára skreslené a nespravodlivé stimuly. Keďže ide o daň z obratu a nie zo zisku, zaťažuje firmy s rôznymi maržami neprimerane odlišne.
Kam majú smerovať peniaze z fondov: energetická transformácia, infraštruktúra a obranyschopnosť
Návrh rozpočtu odráža naliehavé strategické priority. Klimatické a environmentálne ciele, v rámci tzv. „čistej transformácie“, majú v rámci rozpočtu dosiahnuť 35 % podiel na výdavkoch. Nástroj na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility) pre cezhraničnú infraštruktúru sa zvyšuje na 45,7 miliardy eur, z toho 30 miliárd pre civilnú dopravu a 15,7 miliardy pre vojenskú mobilitu. Investície do energetického sektora, vrátane modernizácie sietí a prepojení medzi štátmi taktiež získali podporu.
Výdavky na obranu a vesmír dosiahnu 131 miliárd eur, čo predstavuje päťnásobný nárast v porovnaní so súčasným sedemročným cyklom. Výrazné navýšenie zdrojov na obranu, predstavuje dramatické zrýchlenie vojensko-priemyselných ambícií Európy. Dôraz na obranu je reakciou na inváziu Ruska na Ukrajinu a oslabenú dôveru v americké bezpečnostné záruky. Súčasne zohľadňuje nový cieľ NATO vydávať 5 % HDP na obranu.
Financovanie migrácie a správy hraníc sa zvyšuje trojnásobne, na 34 miliárd eur. Pričom 15,4 miliardy eur je osobitne vyčlenených pre agentúru Frontex a operácie monitorovania hraníc. Tento dramatický nárast odráža politický tlak na európske vlády, aby preukázali kontrolu nad migračnými tokmi, aj keď mimovládne organizácie varujú pred humanitárnymi dôsledkami čoraz viac militarizovaných hraníc.
Aj zástancovia rozpočtu však uznávajú, že rozsah je nedostatočný. Bývalý minister financií Ivan Mikloš varoval, že súčasné rozpočtové ustanovenia EÚ pre obranu sú zanedbateľné v porovnaní s „narastajúcimi hrozbami“. Ďalej analytici upozorňujú, že návrh pokrýva len zlomok z Draghiho výzvy na investície vo výške 800 miliárd eur ročne.
Cesta vpred: rokovania a kompromisy
Návrh rozpočtového rámca teraz čaká rok intenzívnych rokovaní. Rada Európskej únie musí dosiahnuť jednomyseľnú dohodu medzi 27 členskými štátmi. Po nej nasleduje schválenie Európskym parlamentom a ratifikácia na národnej úrovni. Predchádzajúce rokovania o viacročných finančných rámcoch opakovane ukázali, že pôvodné ambície Komisie v oblasti kolektívnych investícií bývajú postupne zredukované v prospech tradičných výdavkov.
Šetrné štáty pritom využívajú svoje veto na vyjednanie zníženia výdavkov. Pravdepodobné je, že pri rokovaniach o novom rozpočte tieto metódy budú tiež uplatňovať chudobnejšie štáty Únie, ktoré sú čistými príjemcami financií, ale nie sú spokojné napríklad s ďalším presunom právomocí na Európsku komisiu.
Napätie, ktoré sprevádza tieto rokovania, odhaľuje hlbší európsky rozpor. S rastúcimi geopolitickými hrozbami, zosilňujúcou sa technologickou konkurenciou a naliehavou potrebou masívnych klimatických investícií čelí EÚ hraniciam rozpočtu, ktorý predstavuje len približne 1 % spoločného hospodárskeho výkonu. Návrh Ursuly von der Leyenovej sa pokúša tento paradox vyriešiť reštrukturalizáciou namiesto expanzie. Stavia na tom, že flexibilita výdavkov, ich podmienenosť a strategické zameranie dokážu nahradiť samotný rozsah. To, či tento plán uspeje, bude závisieť od ochoty členských štátov vzdať sa časti kontroly výmenou za spoločnú schopnosť konať.
