Nedávny vedecký výskum prináša nový pohľad na jednu z najznámejších biblických záhad. Podľa autora štúdie mohla byť betlehemská hviezda skutočným nebeským úkazom, ktorý má reálne astronomické vysvetlenie.
Motív hviezdy, ktorá mala podľa Evanjelia podľa Matúša viesť mudrcov z východu až k miestu narodenia Ježiša, už po stáročia podnecuje diskusie medzi vedcami aj teológmi. Biblický text opisuje objekt, ktorý sa pohyboval po oblohe a následne sa akoby zastavil nad konkrétnym miestom. Práve tento detail dlhodobo komplikoval snahy o jeho vedeckú interpretáciu. Objavovali sa hypotézy o planétach, mimoriadnych konjunkciách, výbuchoch hviezd či symbolickom význame príbehu, no zhoda medzi odborníkmi nikdy nevznikla.
Autor Mark Matney v novej štúdii zverejnenej v odbornom časopise Journal of the British Astronomical Association prichádza s prvým uceleným vysvetlením, ktoré dokáže objasniť aj neobvyklé správanie tohto objektu. Podľa jeho záverov by betlehemskou hviezdou mohla byť kométa zaznamenaná v roku 5 pred naším letopočtom v starovekých čínskych prameňoch.
Staroveké záznamy ako kľúč k záhade
Otázka pôvodu betlehemskej hviezdy zamestnávala odborníkov celé generácie a vznikli stovky publikácií, ktoré sa jej snažili priblížiť z historického, astronomického či náboženského hľadiska. Základná dilema však pretrvávala, či opisovaný jav predstavoval skutočný objekt pozorovateľný na oblohe nad vtedajšou Judeou.
Čínske kroniky známe pod názvom Han Shu obsahujú záznam o nebeskom telese označovanom ako hui hsing, čo možno voľne preložiť ako metlová hviezda. Tento termín sa v čínskej astronómii používal na pomenovanie komét s výrazným chvostom. Podľa kroník bol tento objekt viditeľný viac než dva mesiace v roku 5 pred naším letopočtom, čo časovo zapadá do obdobia, v ktorom historici umiestňujú narodenie Ježiša a vládu kráľa Herodesa.
Matney poukazuje na to, že dlhodobá pozorovateľnosť naznačuje mimoriadnu jasnosť kométy. Takýto objekt by bol dobre viditeľný voľným okom a mohol by byť pozorovaný dokonca aj počas denného svetla.
Výpočty dráhy prinášajú prekvapivé výsledky
Kľúčovým prvkom štúdie je použitie pokročilých numerických modelov, ktoré umožnili simulovať možné trajektórie tejto kométy. Výsledky naznačujú, že sa mohla pohybovať v neobyčajne malej vzdialenosti od Zeme. Takáto poloha by spôsobila optický efekt, pri ktorom by sa jej pohyb na oblohe javil ako veľmi pomalý alebo dočasne takmer nulový.
V astronómii je tento jav známy ako dočasná geosynchrónna fáza, keď sa nebeské teleso na určitý čas javí ako nehybné vzhľadom na rotáciu Zeme. Pre pozorovateľov v oblasti Judei by tak kométa mohla pôsobiť dojmom, že zotrváva nad jedným miestom. Podľa simulácií by sa takýto efekt mohol vyskytnúť približne začiatkom júna roku 5 pred naším letopočtom, keď by sa poloha objektu na oblohe menila len minimálne.
Tento jav by mohol zodpovedať evanjeliovému opisu, podľa ktorého hviezda nielen viedla mudrcov, ale nakoniec sa zastavila nad miestom narodenia dieťaťa. Vysoká jasnosť kométy zároveň ponúka vysvetlenie, prečo ju bolo možné sledovať aj počas dňa, čo by umožňovalo cestovanie podľa jej polohy nielen v nočných hodinách.
Reálna možnosť bez definitívneho verdiktu
Autor štúdie sa venuje aj kultúrnemu a historickému kontextu. V starovekých civilizáciách boli kométy často vnímané ako významné nebeské znamenia a astronómia mala dôležité postavenie v myslení vzdelaných vrstiev, ku ktorým patrili aj východní mudrci. Niektoré mezopotámske texty spájali výskyt komét s udalosťami v kráľovských rodinách alebo so zmenami moci v podriadených územiach.
Je preto možné, že pozorovanie neobvyčajne jasnej kométy mohlo byť interpretované ako signál narodenia významného panovníka v Judei. Matney však zdôrazňuje, že jeho hypotéza nepredstavuje konečný dôkaz. Historické údaje o presnej dráhe kométy sú obmedzené a existuje viacero možných scenárov jej pohybu.
Napriek tomu štúdia ukazuje, že biblický opis nemusí byť len symbolickým príbehom, ale môže vychádzať zo skutočného astronomického javu. Betlehemská hviezda tak po prvý raz získava konkrétneho vedeckého kandidáta, čo posúva diskusiu o jej pôvode z roviny čistej viery bližšie k overiteľnej realite.
