Herec, ktorého poznáme ako večného klauna a bohéma, odhaľuje temné zákutia svojej minulosti. Alkohol bol pre Bolka Polívku zdrojom slobody, inšpirácie, ale aj sebazáhuby. Priznáva stavy, keď sa mu podlamovali ruky, a úvahy, že dcéru nazve Slivovička. Dnes je zmierený a považuje sa za „pijúceho abstinenta“, ktorý si pri každom pohári dobre rozmyslí, koľko toho vypije.
Božský nápoj, ktorý ničí
75-ročný český herec Bolek Polívka sa nikdy netajil tým, že mal k alkoholu vrúcny vzťah. Jeho slová ako „Milujem každé počasie, ktoré ma zavedie do krčmy,“ ktoré povedal pre portál korzar.sme.sk, dnes znejú ako memento čias, keď jeho život ovládal duch bujarosti a rebelstva. Hoci tvrdí, že nikdy nebol závislý, priznáva, že stratil nad pitím kontrolu. „Bol som v stave, keď sa mi podlamovali aj ruky,“ priznal.
Opitý slávou, vínom aj láskami
Na prelome 70. a 80. rokov boli s Miroslavom Donutilom doslova hviezdami, píše portál dobrenoviny.sk. Nielen na javisku, ale aj v nočnom živote. „Boli sme opití všetkým – mocou, vínom, ženami,“ povedal Polívka, ktorý ironicky glosoval Casanovu a jeho 2 600 žien ako ročnú normu ich dvojičky. Kým Donutil sa časom usadil a abstinuje už vyše tri dekády, Polívka v pití pokračoval. Alkohol mu pomáhal udržiavať ilúziu mladíckej nesmrteľnosti.
„To už je dávno a myslel som tým to, že v mladosti sa človek tak radostne napíja, popíja a opíja, pchá do seba cigarety a aj keď sa pozerá dopredu, myslí dozadu. Je to taký napätý, pestuje si svoju mladícku nesmrteľnosť, takže ani netuší, že sa ničí,“ priznal Polívka v relácii Jána Krausa.
Bohém ako symbol odporu
Podľa herca bolo bohémstvo v jeho mladosti aktom vzdoru. „My sme mali pocit, že sa tým bohémstvom vzpierame a bojujeme proti režimu, že vlastne totalita nemala na toho nevypočítateľného bohéma. Považovali sme to za formu boja,“ vysvetlil pre Reflex. Alkohol a dlhé vlasy boli jeho zbraňou proti konformite. No bohémsky život mal aj svoju temnú stránku.
Predovšetkým pre nekontrolovateľné pitie alkoholu. „Je to anjel aj diabol. Keď sa vymkne spod kontroly, tak je to hrozné,“ priznal.
Spomína, že mu alkohol občas zatemnil rozum až natoľko, že netušil, čo robil večer predtým. „Niečo iné je myslieť si, že máte alkohol pod kontrolou, a naozaj ho pod kontrolou mať. Ako ma občas opisujú, zdá sa, že to už niekedy nezvládam. Mojím meradlom je, keď ráno neviem, čo som večer robil. To je potom veľmi nebezpečné,“ povedal pre Blesk.
Dcéra mala byť Slivovička
Polívka si z alkoholových historiek dokáže urobiť aj žart. Tvrdí, že keď premýšľal nad menom pre dcéru, napadlo mu dať jej meno Slivovička. „Keď som premýšľal, aké meno dcérke dám, napadla mi práve Slivovička. Keď som ju však uvidel, rozhodol som sa inak,“ spomína s úsmevom.
V kontraste s touto vtipnou epizódou však priznáva, že videl kamarátov umierať kvôli alkoholu. „Videl som na chľast umierať kamarátov a na druhej strane pod vplyvom červeného vína básnikov, ktorým to krásne písalo. Boli to chlapi, ktorí popíjali každodenne dobré víno a boli v takej nadforme. To je asi ten ideál. Spíjanie sa, keď bolí duša a pijete kvôli otupeniu a zabudnutiu, to je zase ten druhý pól,“ dodal.
Zatiaľ čo v jednej etape života vnímal bohémstvo ako symbol odporu voči režimu, neskôr sa podľa vlastných slov ocitol v štádiu vedomého sebazničovania. Tvrdí, že namiesto pohľadu dopredu sa upínal na minulosť. Alkohol ho dostal do takého stavu, že mu občas nevládali ani ruky.
Pijúci abstinent so smrťou v dohľade
S pribúdajúcimi rokmi herec priznáva, že zmenil svoj postoj k alkoholu. Nikdy nepil pred predstavením a nechce byť vnímaný ako alkoholik. Označuje sa za „pijúceho abstinenta“.
„V minulosti som často hovoril, že nie som opilec, ale som priateľ opilcov. Eva Holubová o sebe tvrdí, že je nepijúca alkoholička, z toho som vyvodil, že som pijúci abstinent,“ vyhlásil herec.
Dnes si dáva veľký pozor, koľko toho vypije. „Už si na to dávam pozor a tiež rozmýšľam, čo, kde, s kým, prečo to urobím… Zachádzam s alkoholom ako so vzdialeným priateľom,“ prezradil.
Čoraz častejšie myslí na smrť. „Nie, že by som stál nad hrobom a váhal, či skočím, to nie, ale vek je tu a tiež pribúda tých, ktorí už nežijú,“ povedal. A priznal, že, často spomína na slová Milana Lasicu: „Bolku, náš vek má jedinú výhodu. Nemôžeme umrieť predčasne.“
