Agentúra NMS Market Research Slovakia skúmala, ako obyvatelia Slovenska vnímajú možné bezpečnostné riziká súvisiace s narastajúcim napätím a vojenskými incidentmi pri východnom okraji NATO. Prieskum ukázal, že približne polovica respondentov považuje tieto udalosti za potencičné ohrozenie. Výrazne nižšia časť populácie – asi tretina – by však súhlasila s tým, aby Slovensko poskytlo vojenskú alebo technickú podporu svojim spojeneckým krajinám v rámci Aliancie.
Výsledky zároveň potvrdzujú výraznú polarizáciu verejnej mienky podľa politických preferencií, uvádza denník Pravda. Politický analytik NMS Mikuláš Hanes vysvetlil, že stanoviská voličov úzko kopírujú rétoriku jednotlivých politických lídrov. Podľa jeho slov je jasne viditeľná súdržnosť postojov prívržencov strán Smer, Republika a SNS, zatiaľ čo sympatizanti Hlasu-SD sa v tejto téme svojimi názormi viac približujú voličom opozičných strán. Hanes tiež upozornil, že popri tradične vyhranených podporovateľoch Demokratov zaznamenali zvýšené obavy o bezpečnosť aj medzi voličmi KDH, ktorí sa pri iných obranných otázkach skôr držia stredovej pozície.
V poslednom období sa situácia v pohraničných oblastiach NATO ešte vyostrila. Poľsko zažilo viacero incidentov, keď ruské drony prenikli do jeho vzdušného priestoru, čo viedlo k aktivácii konzultácií podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy. Estónsko hlásilo opakované narušenia svojho vzdušného priestoru ruskými stíhačkami, ktoré označilo za bezprecedentné akty provokácie.
O týchto udalostiach počulo 69 percent opýtaných. Najčastejšie medzi informovanými boli muži, ľudia nad 65 rokov, respondenti s vysokoškolským vzdelaním a obyvatelia väčších miest nad 50-tisíc obyvateľov. Naopak, medzi tými, ktorí sa o incidentoch nedozvedeli, prevažovali ženy, mladší ľudia do 35 rokov a obyvatelia malých obcí.
Pocit ohrozenia bezpečnosti Slovenska v súvislosti s týmito vojenskými provokáciami uviedlo 51 percent respondentov, pričom nadpriemerne často išlo o vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov a ľudí žijúcich v Bratislave či Košiciach. Na druhej strane, 36 percent opýtaných nepociťuje, že by tieto udalosti predstavovali riziko – v tejto skupine boli častejšie zastúpení muži a starší mileniáli vo veku 37 až 44 rokov.
Výrazné rozdiely sa objavili aj pri pohľade na preferencie voličov. Medzi prívržencami strán vládnej koalície sa pocit ohrozenia objavil iba u zhruba tretiny opýtaných. Voliči parlamentnej opozície však vnímajú situáciu výrazne dramatickejšie – obavy uviedlo až 74 percent z nich.
Pomáhať druhým sa nám nechce
Ak by sa provokácie na východnom okraji Aliancie stupňovali a spojenci by Slovensko oficiálne požiadali o pomoc podľa platných dohôd, s vyslaním vojenskej či technickej podpory by súhlasila presná tretina populácie. V tejto skupine sa nachádza viac mužov, občanov vo veku 18 až 34 rokov, vysokoškolsky vzdelaných respondentov a obyvateľov Bratislavy. Nesúhlas s vyslaním pomoci vyjadrilo 51 percent opýtaných, pričom medzi nimi tvorili dve tretiny tí, ktorí vôbec necítia, že by aktuálne provokácie predstavovali pre Slovensko hrozbu. Častejšie ide o ľudí nad 65 rokov.
Analytik Hanes poukázal aj na veľké rozdiely medzi voličskými tábormi. Podľa jeho slov by až 80 percent podporovateľov SaS podporilo nasadenie pomoci pre ohrozené štáty NATO, podobne aj približne 70 percent voličov PS a Demokratov. Podpora je pomerne vysoká aj u prívržencov hnutia Slovensko, KDH či koaličného Hlasu-SD, kde by pomoc schválila približne polovica voličov. Na opačnom konci spektra stoja voliči Smeru-SD, SNS a mimoparlamentnej Republiky – v týchto skupinách by súhlas s vyslaním pomoci vyjadril len približne každý desiaty.
Prieskum prebiehal online od 1. do 5. októbra 2025 prostredníctvom National Sample. Zúčastnilo sa ho 1002 respondentov predstavujúcich reprezentatívnu vzorku internetovej populácie nad 18 rokov. Ako uvádza agentúra, prieskum vznikol z jej vlastnej iniciatívy bez externého zadávateľa.
