V novom vydaní relácie Téma s Petrom Bielikom prišiel na tému šírenia nového metapneumovírusu debatovať virológ Boris Klempa. V relácii bola reč o rýchlo postupujúcom víruse najmä v Číne, pričom jeho výskyt zaznamenali už aj v Maďarsku. Vírus vtáčej chrípky zasa decimuje chovy hovädzieho dobytka v USA. Zachytili sme vírus HMPV aj u nás? Čím je špecifický a máme sa ho obávať? Hrozí nám opäť nosenie rúšok a respirátorov?
Len prednedávnom sa Slovensko a svet spamätali z pandémie Covidu-19 a z Číny opäť prichádzajú správy o novej hrozbe, tentokrát ide o metapneumovírus. Na otázky, či sa máme obávať ďalšej svetovej pandémie a či je opätovné zavedenie nosenia rúšok a respirátorov na stole, sa moderátor Peter Bielik vo svojej relácii Téma pýtal svojho hosťa, virológa Borisa Klempu.
Situácia sa od covidu líši
V úvode Klempa uviedol, že nejde o nový vírus, nakoľko je medzi populáciou prítomný už 100 rokov a ide o bežný respiračný vírus. Podotkol, že príčinou vysokého výskytu tohto vírusu v Číne je ten, že po rokoch lockdownov v súvislosti s pandémiou Covidu-19, ide u nich o prvé obdobie respiračných ochorení bez týchto obmedzení. „To, že teraz už referujú o tom aj okolité krajiny, súvisí len s tým veľkým mediálnym záujmom, ale to je vírus, ktorý tu máme každú jednu zimu,“ ubezpečil Klempa. Uviedol, že príznaky tohto ochorenia sú rovnaké, ako pri bežnom prechladnutí, no aj pri tomto víruse sú zraniteľnejšie rizikové skupiny obyvateľstva, ako seniori, deti či chronicky chorí.
Malé deti nie sú imúnne
Na rozdiel od covidu, metapneumovírusom sa môžu nakaziť aj malé deti, ktoré boli voči covidu takpovediac imúnne, hovorí Klempa. „To je veľký rozdiel. Na druhej strane je tu veľká podobnosť s chrípkou alebo ešte s ďalším typickým respiračným vírusom, ktorý tu máme každý rok, a to je RSV, respiračný syncyciálny vírus, čo je vlastne blízky príbuzný práve tohoto ľudského metapneumovírusu.“
Pri vtáčej chrípke je situácia vážnejšia
Situácia s vírusom vtáčej chrípky súvisí so subtypom H5N1, ktorý sa sprvu vyskytoval len na ázijskom kontinente. Pri tomto víruse experti evidovali 50% smrtnosť, čo znamená, že polovica z tisícky prípadov prenosu ochorenia na človeka, sa končila smrťou. Zlom prišiel v roku 2020, kedy sa vírus skrz vtáctvo rozšíril do celého sveta a začal napádať aj cicavce. „Spočiatku to boli kuriózne prípady, ako napríklad tulene či dokonca veľryby, čiže tie cicavce, ktoré sú často v kontakte s divo žijúcim vodným vtáctvom, ktoré migruje. Aj v Európe boli zaznamenané prípady, kedy sa ukázalo, že vírus preskakuje na norky alebo fretky na kožišinových farmách, podobne ako pri covide-19.“
Problém by mohol nastať, ak by sa vírus natoľko prispôsobil organizmu cicavcov, že by začal infikovať aj človeka. V USA už pritom boli zaznamenané prípady na veľkých farmách s hovädzím dobytkom, kde sa tento vírus rozšíril. „V hovädzom dobytku sa vírus lepšie replikuje priamo vo vemenách. Dobytok preto trpí zápalmi vemena, čo má za následok aj vylučovanie vírusu do mlieka. V USA dokonca zistili, že tretina komerčne dostupného mlieka obsahovala zbytky vírusov. Samozrejme neinfekčné, pretože sa mlieko upravuje a inaktivuje, ale očividne je to v USA pomerne veľký problém,“ konštatuje Klempa.
Ako sa chrániť pred novým metapneumovírusom?
Môže nás chrániť vakcína proti chrípke?
Klempa upozorňuje, že vakcíny proti chrípke nás môžu ochrániť len minimálne. „Existuje už vakcína proti jeho blízkemu príbuznému, proti RSV, ale priamo proti tomuto vírusu v tejto chvíli nie je žiadna vakcína dostupná,“ hovorí Klempa. Prečo teda nemáme, ako tomu bolo pri covide-19, dostupnú vakcínu proti tomuto vírusu? „V prípade ľudského metapneumovírusu to bolo považované za pomerne banálny vírus. Nie na toľko významný,“ argumentuje Klempa, no jedným dychom dodáva, že do popredia sa dostávajú práve vakcíny proti RSV vírusu, ktoré sú vhodné, napríklad aj pre matky v tehotenstve. „Môže sa teda stať, že takéto vakcíny prídu v relatívne krátkom čase, vďaka klinickému testovaniu.“
