Vakcíny proti vtáčej chrípke
Dôležitou správou je, že vakcíny proti typu vtáčej chrípky H5N1 už dostupné sú a rizikoví pracovníci sa tým môžu chrániť a v prípade pandémie sú tieto vakcíny už pripravené. Problémom by však mohli byť mutácie tohto vírusu pri infikovaní človeka, ktorým sa zabrániť nedá. Pri krížení vtáčieho a ľudského vírusu nemáme teda zabezpečenú 100% istotu, že vakcíny budú fungovať, no Klempa dodáva, že sme v oveľa lepšej situácii, ako pri covide-19. K tomuto stavu prispelo aj to, že to boli paradoxne práve smrteľné prípady nákazy vtáčou chrípkou, ktoré umožnili skúmať protilátky.
Pôvod vírusu
Aj keď sa o pôvode covidu-19 stále vedú špekulácie, presný dôvod vzniku pandémie sa pravdepodobne už nedozvieme. Ako vraví Klempa, od pandémie prešiel už dlhý čas, no v rámci virologickej komunity sa za najpravdepodobnejší scenár považuje teória o wuchanskom mokrom trhu. Dodáva, že tento scenár vyplýva z niekoľkých nepriamych, ale presvedčivých dôkazov.
V relácii zazneli aj pohnútky na konšpirátorov, ktorí za celou pandémiou a testovaním vírusov na zvieratách vidia istú formu sprisahania, no tieto teórie sa nezakladajú na pravde. Klempa však ubezpečuje, že cieľom tohto testovania je čo najlepšie sa pripraviť na pandémie, ktoré v budúcnosti môžu prísť. Klempa popísal aj proces, ako sa testovanie na zvieratách realizuje: „Všetok materiál, ktorý sa používa v laboratóriu, môže laboratórium opustiť len cez tzv. autokláv, čo je zariadenie, v ktorom je všetko inaktivované pri vysokej teplote a tlaku. Napokon to končí v kafilérii a spracováva sa ako každý iný biologický odpad,“ vysvetľuje Klempa.
Metapneumovírus je podľa Klempu v populácii prítomný už minimálne 100 rokov, aj keď k jeho popisu došlo prvýkrát v Holandsku v roku 2001. Podotýka, že aj v tomto prípade ide pravdepodobne o vtáčí vírus. „Z času na čas sa stane, že niektorý z nich je schopný preskočiť na hostiteľa – cicavca. Ten pôvod je teda veľmi zjavný,“ deklaroval Klempa. Čo by však musel vtáčí vírus vedieť na to, aby sa preniesol na človeka, resp. z človeka nad človeka? Klempa uvádza, že najprv by musel byť vírus schopný dostať sa do vnútra ľudských buniek, čo už dokáže a vie sa replikovať v bunkách dolných dýchacích ciest. To u infikovaných spôsobuje ťažké zápaly pľúc, na rozdiel od infekcii hrdla, ako pri covide-19.
Vírus si ďalej musí získať niektoré mutácie, ako odolnosť voči nízkemu pH, aby bol schopný prežiť samotný proces šírenia. Dôležitý je pri šírení práve proces kríženia ľudského a vtáčieho vírusu, kedy sa jednotlivé mutácie navzájom prepoja tak, aby dokázali nakaziť aj ľudského hostiteľa. Klempa zároveň dodáva, že veľká časť výskumu vírusu je založená na tzv. sekvenovaní genetického kódu. „Rovnako, ako sme sekvenovali varianty covidu a sledovalo sa, či ide o nový variant, alebo nie, a čím sa tie nové varianty odlišujú od toho predchádzajúceho,“ vysvetľuje Klempa.
„Technológie sú však teraz už tak ďaleko, že následne mutácie, ktoré pozorujeme v prírode, sme schopní experimentálne vniesť do vírusu, ktorý máme v laboratóriu a vieme overovať, či je naozaj schopný infikovať bunky, do akej miery je schopný replikovať a či sa replikuje rýchlejšie alebo pomalšie ako štandardný laboratórny kmeň.“
Ponaučili sme sa z pandémie covidu-19?
Boris Klempa si myslí, že skúsenosti z pandémie covidu-19, nám v budúcnosti prinesú obrovské výhody. Obavy však má z toho, do akej miery ich budeme schopní využiť. Pozitívne hodnotí hlavne vedecko-technický pokrok a zlepšenie pripravenosti. V rámci vývoja vakcín vyzdvihol progres v diagnostike a vývoji antivírusových látok. „Samozrejme, nesúvisí to len s covidom, ale ten covid bol obrovský impulz, no aj príchod umelej inteligencie predstavuje ďalší impulz,“ dodáva Klempa.
V súčasnosti sa v spoločnosti objavujú obavy z rastúceho odporu voči vedeckým poznatkom a opatreniam, čo môže mať vážne dôsledky na využitie týchto poznatkov v praxi. Napriek veľkému pokroku, ktorý sme dosiahli počas pandémie COVID-19, je stále prítomný silný odpor voči vedeckým zisteniam, čo môže brániť ďalšiemu rozvoju a využívaniu týchto poznatkov. Tento stav, ktorý Klempa opisuje ako obávajúcich sa zneužívania vedeckých faktov a ich odmietania, negatívne ovplyvňuje aj prípravu na prípadnú ďalšiu pandémiu.
Aj keď sa medicínske a technologické kapacity výrazne zlepšili, obavy vyvoláva pripravenosť nášho zdravotníctva na ďalšie krízy. Napriek tomu, že je isté, že v budúcnosti budeme čeliť podobným problémom, nezdá sa, že by sme sa na tieto situácie pripravovali dostatočne. Klempa preto uvádza, že existujú obavy, že zdravotnícky systém nevyčlenil potrebné kapacity na riešenie neodvratných výziev, ktoré nás môžu opäť postihnúť. Situáciu zhoršuje aj prítomnosť antivaxerov a popieračov COVID-19 a opatrení vo vláde, čo situáciu ešte viac komplikuje.
