Čech, ktorý bude chytať za Slovinsko. Lukáš Horák si v roku 2015 siahol na extraligový titul v drese Litvínova, dnes je pripravený reprezentovať krajinu pod Alpami na majstrovstvách sveta. „Keď prišla ponuka občianstva, neváhal som,“ priznáva 31-ročný gólman pre portál hokej.cz.
„Keď mi tréner slovinskej reprezentácie napísal na Instagrame, bral som to ako vtip. No už na druhý deň mi volal s tým, že to myslí vážne a že je možnosť vybaviť občianstvo. Dlho som nerozmýšľal,“ opisuje Horák začiatok nečakaného príbehu.
Slovinské občianstvo získal ako športovec po tom, čo v krajine pôsobil viac ako 16 mesiacov, čo je zákonom stanovená podmienka. S klubom Olimpija Ľubľana hráva v medzinárodnej lige ICEHL, kde výkonnosť tímu aj záujem fanúšikov podľa neho výrazne stúpli po príchode nových kanadských investorov. „Klub ide hore. Dnes hrá u nás aj Nick Bonino a cieľ je jasný – do troch rokov vyhrať ligu.“
Reprezentačná výzva je pre neho obrovská. „Znamená to zodpovednosť, záväzok, no najmä nadšenie. Stále si úplne neuvedomujem, čo ma čaká,“ priznáva Horák pred odchodom na šampionát. V kabíne sa cíti ako doma, v tíme je viacero hráčov hovoriacich česky alebo slovensky. „Niektorí chalani vedia po česky až neuveriteľne dobre. Niekedy mám pocit, že som späť doma.“
A hoci Slovinsko nečakajú ľahkí súperi, gólman verí, že tím má šancu udržať sa medzi elitou. „Ak zvládneme zápasy proti Rakúsku a Francúzsku, môžeme šampionát považovať za úspešný. No bodovať sa dá s kýmkoľvek, ak budeme hrať disciplinovane v obrane.“
Oproti domovine však vníma rozdiel aj v popularite športu. „V Slovinsku hokej nie je taký sledovaný ako v Česku. Keď česká repre odlieta, lúči sa s ňou tlač a fanúšikovia. Tu nič také nezažijete. V Ľubľane však máme svoju fanúšikovskú základňu, chodí nás povzbudzovať asi dve tisícky ľudí.“
Na turnaji ho osobne podporí mama s priateľkou. A aj keď sa v základnej skupine nestretne s Českom, na stretnutie s hviezdami NHL sa veľmi teší. „Proti Crosbymu alebo Zibanejadovi? Úplne nepredstaviteľné! Ale verím, že z nich nebudem vyjukaný. To sú momenty, ktoré si chcem užiť.“
Hoci svoj materský klub Litvínov ešte sleduje, návrat do českej extraligy si už veľmi predstaviť nevie. „Som preč desať rokov a necítim potrebu vracať sa späť. Skôr sa vidím v iných výzvach.“
A čo budúcnosť po kariére? „Úprimne? Asi mimo hokej. Odmalička som v ňom žil, no cítim, že keď skončím, chcem úplne prehodiť výhybku. Čo presne budem robiť, ešte netuším. Ale hokej už asi nie.“
