V roku 1925 prechádzala Bratislava obdobím výrazných zmien a modernizácie, ktoré boli poháňané jej strategickou polohou na Dunaji. V tomto období sa objavili významné plány na vybudovanie prístavu, ktorý mal slúžiť ako dôležitý dopravný a obchodný uzol v rámci strednej Európy.
Presne pred sto rokmi riešilo Československo, ako naložiť s prístavom v Bratislave. Dunaj ako strategická riečna tepna ponúkal obrovský obchodný potenciál, no chýbala potrebná infraštruktúra, skladové priestory a predovšetkým financie na realizáciu veľkých projektov. Už vtedy prichádzali hlasy, že obchod z Bratislavy si môžu „pretiahnuť“ konkurenčné prístavy vo Viedni a Budapešti – čo sa ukázalo ako pravdivé, informuje portál iDnes.
Strategická poloha
Bratislava bola významným mestom na hranici viacerých kultúr a ekonomických oblastí. Po vzniku Československa po prvej svetovej vojne získalo mesto novú úlohu v rámci novovzniknutého štátu. Jej poloha na rieke Dunaj poskytovala ideálne podmienky pre rozvoj vodnej dopravy.
V roku 1925 bol v hlavnom meste takzvaný Zimný prístav s dvoma bazénmi, no bolo jasné, že to nestačí. Dunaj ako spojnica s morom i podunajskými štátmi zostával z pohľadu Československa výrazne nevyužitý. Štát síce výstavbu prístavu vyhradil pre seba, no rozpočet nestačil. A súkromný kapitál váhal, pretože sa všetko zdalo príliš vzdialené a neisté.
„Běží o to, že četné zboží se posílá do Vídně jen proto, že v Bratislavě není místa,“ písali Lidové noviny 10. júna 1925. Podľa vtedajších správ dokonca padali návrhy na zriadenie veľkých tranzitných skladov – napríklad pre brazílsku kávu alebo prebaľovanie fíg – ale zostalo len pri slovách.
Plány a prípravy
V 20. rokoch sa v Bratislave začali pripravovať konkrétne projekty na výstavbu moderného prístavu s dokmi, skladmi a prekladiskami tovaru. Mestské vedenie usilovne spolupracovalo s odborníkmi, aby naplánovalo efektívnu infraštruktúru, ktorá mala zabezpečiť prepojenie riečnej dopravy s vnútrozemskou železničnou sieťou.
Zatiaľ čo Viedeň a Budapešť svoje dunajské prístavy rozvíjali, Bratislava zostávala v čakaní. Po rokoch neúspešných rokovaní sa uvažovalo aj o zahraničnej kapitálovej pomoci, ktorá by mohla projekt finančne podporiť. Záujem síce bol, avšak výstavba prístavu nikdy nezačala. Skeptická predpoveď „Lidových novín“ sa tak naplnila a obchodné toky sa skutočne presunuli k susedným veľkým prístavom.
Definitíva prišla v podobe bombardovania
Počas druhej svetovej vojny bol zimný prístav v Bratislave cieľom niekoľkých bombardovacích útokov. Strategický význam prístavu, ktorý slúžil na preklad tovaru a zásobovanie mesta, ho vystavil neustálemu nebezpečenstvu. Útoky spojeneckých síl mali za cieľ zničiť dopravnú infraštruktúru, čím oslabiť hospodársku a vojenskú kapacitu Bratislavy.
Bombardovanie výrazne poškodilo sklady, doky a prístavné zariadenia, čo spomalilo aj ďalší rozvoj a obnovu prístavu v povojnovom období. Tento incident zároveň pripomína, akú dôležitú úlohu zohrávala riečna doprava v histórii mesta a prečo bola jej infraštruktúra strategickým cieľom počas vojnových konfliktov.
Neskorší rozvoj
Dunajský prístav v Bratislave sa začal zásadne rozširovať až o niekoľko desaťročí neskôr, medzi rokmi 1973 a 1983, v úplne inom politickom režime a svete. Tento neskorší rozvoj už predstavoval úplne novú etapu v histórii bratislavskej vodnej dopravy. Hoci sa Bratislave pred rokom 1930 nepodarilo vybudovať rozsiahly moderný prístav podľa pôvodných predstáv, tieto snahy položili základy pre ďalší rozvoj riečnej dopravy v meste.
V nasledujúcich desaťročiach sa dunajské prístavy postupne rozširovali a modernizovali, čím sa Bratislava stala významným bodom na mape európskej vodnej dopravy.
