Jedným z najsilnejších momentov pochodu boli svedectvá rodičov detí z LGBTQ+ komunity. Renáta Zaklaiová, mama transrodového Patrika, úprimne priblížila svoju cestu od strachu a nepochopenia až k podpore a prijatiu. Priznala, že sprvoti mala pochybnosti a hnevala sa – nie na syna, ale na situáciu, ktorú nevedela spracovať. Láska k dieťaťu však prevládla.
„Keď nám Paťo povedal, že je transrodový muž, najprv som tomu nerozumela. Bála som sa. Hovorila som si, že to hádam ani nie je pravda. Že si to možno len namýšľa, že je zmätený. Aj som sa hnevala – nie na neho, ale na tú situáciu, ktorej som nerozumela. No jedno som vedela isto: že ho ľúbim a že pri ňom chcem stáť,“ uviedla.
Otec Peter otvorene priznal, že mal problém prijať synovu identitu, pretože veril v stereotypný obraz rodiny a obával sa reakcií okolia. Až pomoc od iných rodičov a organizácií mu otvorila oči. Dnes hovorí, že vďaka tejto zmene zachránil nielen vzťah so synom, ale aj samého seba ako otca a človeka.
„Keď som sa dozvedel o Paťovi, že je transrodový, nevedel a nechcel som to prijať. Bol som presvedčený, že existuje len jeden správny obraz „rodiny“. Záležalo mi viac na názoroch okolia než na tom, čo Paťo cíti a čo prežíva. Namiesto toho, aby som ho podržal, som ho nepočúval a nepodporoval. A tým som mu, žiaľ, ubližoval,“ priznal.
Folklór, ktorý nevylučuje, a zahraničné hlasy solidarity
Výraznú pozornosť vzbudilo vystúpenie speváčky Lucie Nogovej. Tá zaspievala známu duchovnú pieseň rovnakým spôsobom, ako ju predtým predniesla na folklórnom festivale vo Východnej. Vo svojom príhovore odmietla, že by tradičné hodnoty mali slúžiť na vylučovanie: „Folklór, ktorý poznám, nepatrí politikom – patrí všetkým.“
O solidaritu sa podelila aj palestínska aktivistka Nawras Rashed. Upozornila na to, že podpora práv jednej skupiny by nemala zakrývať iné formy nespravodlivosti vo svete. Dúhové hnutie má podľa nej globálne presahy a musí byť citlivé aj na iné druhy útlaku.
Diskriminácia v praxi: Príbeh dúhovej rodiny z nemocnice
Tina Bednár, zástupkyňa tzv. dúhových rodín, priblížila, s čím sa ako partnerka v rovnako pohlavnom vzťahu stretla, keď ich dcéra ochorela. Nemala nárok na ošetrovné, pretože nebola úradne uznaná ako rodič. V príhovore kritizovala plánované ústavné zmeny, ktoré by podľa nej ešte viac sťažili život takýmto rodinám.
Zároveň apelovala na občiansku aktivitu a pripomenula, že aj tradične katolícke Írsko dokázalo prijať manželstvá pre všetkých – a to prostredníctvom verejného hlasovania.
Paralelný pochod za „tradičné hodnoty“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
