Odlesňovanie brazílskej Amazónie sa za prvý polrok vlády prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu spomalilo o tretinu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Oznámila to vo štvrtok vláda v Brazílii, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Pokles o 33,6 percenta zaznamenali na základe satelitných záberov Národného ústavu vesmírneho výskumu (INPE). Ten uviedol, že od januára do júna tohto roka vyrúbali v krajine celkovo 2649 štvorcových kilometrov dažďového pralesa. Za prvých šesť mesiacov roka 2022, keď bol ešte pri moci krajne pravicový prezident Jair Bolsonaro, odstránili 3988 štvorcových kilometrov lesných porastov.
„Dosiahli sme stabilný klesajúci trend v odlesňovaní Amazónie,“ povedal brazílska ministerka životného prostredia Marina Silva. Na tlačovej konferencii uviedla, že dobré výsledky pramenia z Lulovej politiky boja proti klimatickej zmene a odlesňovaniu najväčšieho dažďového pralesa na svete.
Počas Bolsonarovej vlády v rokoch 2019 – 2022 sa odlesňovanie Amazónie zvýšilo o 75 percent v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím. Lula v júni predstavil ambiciózny plán bola proti nelegálnemu odlesňovaniu. Niekoľko dní predtým opoziční poslanci presadili v Kongrese obmedzenie právomocí ministerstva životného prostredia.
Lulova ľavicová vláda prisľúbila, že skonfiškuje polovicu zo všetkého nelegálne odlesneného územia v označených osobitne chránených oblastiach, do roku 2027 vyčlení tri milióny hektárov chráneného územia a posilní sieť monitorovania životného prostredia. Brazílsky prezident sa tiež pokúša presvedčiť najbohatšie krajiny sveta, aby financovali iniciatívy na ochranu dažďového pralesa a prispeli tak k úsiliu, ktoré vyvíjajú Nórsko a Nemecko prostredníctvom tzv. Amazonského fondu.
Ochrana životného prostredia je kľúčovou otázkou pri rokovaniach juhoamerického obchodného bloku Mercosur o dohode o voľnom obchode s Európskou úniou. EÚ nedávno vzniesla voči štyrom krajinám Mercosuru nové požiadavky týkajúce sa boja proti environmentálnym trestným činom.
