Lucifer Hunter, 24-ročný muž z anglického Folkestone, sa vydával za neplnoletého tínedžera a prostredníctvom online hier i sociálnych sietí vyhľadával dievčatá, ktoré následne manipuloval a vydieral. Pod falošnou identitou šestnásťročného študenta ich kontaktoval na platformách ako Xbox, TikTok, Snapchat či Instagram, kde im posielal sexuálne správy a žiadal intímne fotografie. Pred obeťami sa označoval prezývkou „ocko“.
Podľa zistení britského denníka Mirror išlo o najmenej štyri dievčatá vo veku od desať do pätnásť rokov. Ak niektorá z nich odmietla plniť jeho požiadavky, pokračoval v obťažovaní prostredníctvom iných účtov alebo sa im začal vyhrážať. V jednom prípade počas videohovoru cez FaceTime vykonal pred dievčaťom sexuálny akt a požadoval, aby urobilo to isté. Hunter mal podľa vyšetrovateľov zvláštny fetiš spojený s maloletými dievčatami v školských pančuchách.
V niekoľkých prípadoch sa mladistvým vyhrážal násilím – jednej obeti údajne tvrdil, že pošle niekoho, kto jej ublíži, a inej zas hrozil, že skončí vo väzení za zdieľanie fotografií. Dievčatám sa tiež vyhrážal, že ich snímky zverejní medzi príbuznými. Keď polícia vypátrala dievča, ktoré od neho dostávalo výhražné správy, prepadlo panike už len pri zmienke jeho mena. Jedna z obetí vypovedala, že sa cítila ohrozená, zastrašená a psychicky zničená. Tvrdila, že Hunter jej sľuboval pomstu, ak ho zablokuje, a preto zo strachu jeho profily opakovane blokovala.
Denník Kent Online uvádza, že počas domovej prehliadky u Huntera, ktorý žije so svojou matkou, policajti našli balenie detskej spodnej bielizne s jedným chýbajúcim kusom. Ten bol neskôr objavený medzi jeho osobnými vecami. Vyšetrovatelia u neho našli aj 448 obscénnych snímok, a to vo všetkých stupňoch závažnosti. Matky obetí vo vyhláseniach pre súd uviedli, že Hunter ich dcéram „ukradol detstvo“ a spôsobil dlhodobé traumy.
Päť rokov za mrežami
Súd v meste Canterbury uznal Huntera vinným zo štrnástich trestných činov súvisiacich so sexuálnym zneužívaním maloletých prostredníctvom internetu, vydieraním a držaním pornografických materiálov. Dostal trest odňatia slobody na päť rokov.
Prokurátor Craig Evans uviedol, že páchateľ kontaktoval obete v období, keď mal osemnásť až dvadsaťdva rokov, a so štyrmi dievčatami udržiaval kontakt niekoľko rokov. Podľa neho Hunter pôsobil priateľsky, pokiaľ získaval, čo chcel, no ak mu obete prestali posielať fotografie alebo komunikovať, menil sa na agresívneho a výhražného manipulátora. Jedna z obetí potvrdila, že ju dokonca fyzicky vystopoval až na verejné podujatie.
Obhajca Max Reeves požiadal súd, aby sa zvážila podmienečná forma trestu vzhľadom na psychické problémy obžalovaného, medzi ktoré podľa posudku patrí ADHD, autizmus a depresívno-úzkostná porucha. Tvrdil, že Hunter prejavuje úprimnú ľútosť a túžbu zmeniť sa. Sudca Simon Taylor to však odmietol s tým, že nie sú dôvody na zmiernenie trestu.
Podľa jeho slov išlo o dlhodobé, plánované a rafinované konanie, pri ktorom si Hunter vedome vytváral falošnú identitu a snažil sa zahladiť stopy. Sudca zdôraznil, že páchateľ si bol plne vedomý škody, ktorú spôsobuje, no konal bez výčitiek.
Po vynesení rozsudku Hunter pôsobil zmätene a požiadal, aby mu rozhodnutie zopakovali. Keď pochopil, že poputuje do väzenia na päť rokov, obrátil sa k matke, rozplakal sa a s plačom sa jej opakovane ospravedlňoval.
