Bruno Ciberej patrí medzi stálice moderátorského sveta a dlhodobo sa priatelí s Adelou Vinczeovou a jej manželom Viktorom. Nielenže si obľúbil ich prácu, ale aj rodinný život a ich malého syna Maxíka, ktorý sa stal nerozlučným spoločníkom pri spoločných cestách a aktivitách.
Ciberej sa objavil na módnej šou Pavla Dendisa, kde porozprával o svojom pracovnom vyťažení, priateľstve s Vinczeovcami a ich spoločných dovolenkách, uviedol portál Diva.
Pracovne vyťažená jeseň a priatelia z obrazoviek
„Moderátorský chlebíček ma stále živí, hoci leto a jeseň sú veľmi vyťažené obdobia,“ začal svoje rozprávanie Bruno. V súvislosti s Adelou a Viktorom dodal: „Je to škoda, čo sa celé deje… Nie som z toho rád. Úprimne mi je ľúto, že prišlo k takýmto radikálnym rozhodnutiam. Zbytočne sa tu navzájom osočujeme, obmedzujeme a myslím si, že to nie je cesta.“
Vinczeovci za posledné roky opustili viaceré projekty – Adela skončila s reláciou Milujem Slovensko a Viktor musel odísť zo spravodajstva. Tieto zmeny im však priniesli viac času na rodinu, čo moderátori jednoznačne oceňujú.
Rodinné výlety a Maxík ako malý dobrodruh
Blízkosť Vinczeovcov k Brunovi sa prejavuje aj pri spoločných dovolenkách. Tento rok vyrazili do Poľska spolu so synom Maxíkom a priateľmi, pričom Bruno priznal, že cestovanie s malým dieťaťom má svoje výzvy, ale aj výhody.
„Aj napriek tomu, že tam je nový element, ktorý je rozkošný a super, dokážeme si to užiť. Musíme ho na to naučiť, aj keby nechcel. Ja mám v rovnakom veku neter a tiež sa snažím, aby si zvykla na cestovanie. Otvára to myseľ, scestovaní ľudia sú rozhľadenejší,“ vysvetľuje Ciberej.
Úprimnosť namiesto dokonalosti
Vinczeová je známa svojou autentickosťou a schopnosťou hovoriť otvorene o veciach, o ktorých mnohí mlčia. Jej priznanie pôsobí osviežujúco v čase, keď sa verejnosť často stretáva s idealizovanými obrazmi materstva.
Aj keď Adela pôsobí navonok vyrovnane, sama pripúšťa, že vnútorný pokoj si musí vedome pestovať. Práve táto schopnosť sebareflexie z nej robí osobnosť, ktorá dokáže inšpirovať iných rodičov – nielen úspechmi, ale aj úprimnosťou.
Hnev obrátený dovnútra
Moderátorka sa priznala, že hnev vníma predovšetkým ako vnútornú emóciu, ktorú neventiluje smerom von. „Najčastejší hnev, ktorý mám, mám na seba – že niečo nezvládam. Nepamätám si, že by som sa na niekoho hnevala,“ hovorí otvorene.
Zároveň však dodáva, že ju dokážu rozhodiť aj nenaplnené očakávania, najmä v blízkych vzťahoch: „Viem mať očakávania napríklad od môjho muža, ktorému ich, samozrejme, nepoviem, ale mám ich. A on ich potom nenaplní, tak sa hnevám.“
Adela nepatrí medzi ľudí, ktorí by sa tvárili, že je všetko v poriadku. „Ja nie som osoba, ktorá povie, že nič mi nie je. Ja sa to snažím hneď formulovať. My si hneď všetko vydiskutujeme,“ opisuje svoj prístup.
Keď prídu silné emócie
Ak cíti, že hnev alebo napätie prerastá cez hlavu, dopraje si odstup. „Poviem: ‚Vieš čo, teraz mám takú emóciu, že nemá zmysel sa so mnou baviť. Ja si to upracem, ukľudním sa, prídem na to a potom sa porozprávame.‘“
Tento prístup si osvojila až po rokoch vnútornej práce a vďaka terapii. „Pomohla mi terapia, sebapoznanie a vnútorná práca,“ priznáva.
Vďaka väčšiemu pochopeniu samej seba má podľa vlastných slov aj menej dôvodov na hnev: „Mne, keď niekto povie, že sa vôbec nehnevám – že to nie je zdravé – ja hovorím: ‚Ale ja nemám toľko dôvodov sa hnevať, pretože sa nedostávam do tých situácií.‘“
Ako dodáva, niekedy je hnev len prvotnou reakciou, za ktorou sa ukrývajú hlbšie pocity: „Niekedy je ten hnev, ktorý mám, len prvá reakcia. A potom sa rozplačem. To je asi najčastejšia moja reakcia – a ten plač vnímam ako zdravý ventil. Už keď plačem, tak už to pustím.“
Lekcie z minulých vzťahov
Rozhovor sa dotkol aj jej predošlých vzťahov – s Tomášom Bezdedom či Petrom Modrovským. Adela hovorí, že nič z toho neľutuje. „Vždy máme ideálneho partnera. Ideálny partner je ten, kto nám dáva ideálne lekcie pre nás, ideálne skúsenosti a ideálne nám zrkadlí to, čo nemáme pochopené, uchopené, prijaté.“
S odstupom tvrdí, že každý z týchto mužov bol pre ňu ideálny – práve v danom období. „S láskou na nich spomínam, sú to skvelí ľudia. Len v tom období našej spoločnej skúsenosti to malo iné znaky, ako by sme si predstavovali v tom ‚dokonalom vzťahu‘.“
