Európska komisia ustupuje od úplného zákazu spaľovacích motorov po roku 2035. Klimatický komisár Wopke Hoekstra tvrdí, že nejde o ústup od klimatických cieľov, ale o realistický kompromis medzi ochranou klímy a prežitím európskeho automobilového priemyslu. Kritici však hovoria o oslabovaní Zeleného dohovoru a podriadení sa tlaku priemyslu.
Pôvodný plán Európskej únie počítal s úplným zákazom predaja nových áut so spaľovacím motorom od roku 2035. Európska komisia však od tohto zámeru ustúpila. Nový návrh počíta s tým, že zákaz sa bude týkať 90 % nových vozidiel, nie všetkých. Zvyšných 10 % emisií budú môcť výrobcovia kompenzovať inými spôsobmi.
Európsky komisár pre klímu Wopke Hoekstra pre Euronews tento krok obhajuje ako „rozumný a múdry kompromis“, ktorý má zabezpečiť, aby sa európsky automobilový priemysel dokázal prispôsobiť bez ohrozenia svojej konkurencieschopnosti.
Automobilky pod tlakom cien, ciel aj Číny
Európske automobilky čelia v posledných rokoch mimoriadne zložitej situácii. Rastúce ceny energií, nové clá, ale aj silná konkurencia z Číny vytvárajú tlak na celé odvetvie. Výrobcovia preto dlhodobo žiadali Európsku komisiu o väčšiu flexibilitu pri plnení klimatických cieľov.
Podľa Hoekstru nie je cieľom Komisie len zachrániť priemysel, ale umožniť mu rásť a zároveň zostať klimaticky neutrálny. „Chceme, aby tento kľúčový sektor nielen prežil, ale aj prosperoval – a pritom zostal plne klimaticky neutrálny,“ uviedol.
Zmenený návrh umožní automobilkám pokračovať vo výrobe hybridných vozidiel. Emisie, ktoré tieto autá vyprodukujú, budú môcť výrobcovia vyrovnávať napríklad používaním nízkouhlíkovej ocele vyrobenej v EÚ alebo využívaním udržateľných palív, ako sú e-palivá či biopalivá.
Podľa Hoekstru ide o riešenie, z ktorého môžu profitovať obe strany. „Je to výhra pre klímu aj pre priemysel,“ tvrdí.
Zelený dohovor pod paľbou kritiky
Klimatické organizácie však hovoria o vážnom oslabení Zeleného dohovoru. Tvrdia, že Európska komisia sa odkláňa od vlastných záväzkov, ktoré ešte počas prvého mandátu Ursuly von der Leyenovej označovala za kľúčovú rastovú stratégiu Európy.
V druhom funkčnom období sa však predsedníčka Komisie viac zameriava na konkurencieschopnosť, znižovanie byrokracie a zmierňovanie regulácií. Tento posun vyvoláva obavy, že klimatické ambície ustupujú hospodárskym záujmom.
Hoekstra tieto obavy odmieta. Podľa neho Zelený dohovor naďalej zostáva základným smerovníkom európskej politiky, no jeho realizácia sa musí prispôsobiť meniacim sa globálnym podmienkam.
„Musíme zároveň chrániť klímu, konkurencieschopnosť aj našu strategickú nezávislosť. Ak sa svet mení, nemôžeme používať rovnaký recept ako predtým,“ vysvetlil.
Rozdelená Európa: kto je za a kto proti
Návrh ešte musí schváliť Európsky parlament a členské štáty. Hoekstra však očakáva širokú politickú podporu. Krok privítala najmä frakcia Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá združuje konzervatívne strany vrátane nemeckej CDU.
Naopak, španielsky premiér Pedro Sánchez označil zrušenie úplného zákazu za chybu. Medzi krajiny, ktoré žiadali prehodnotenie zákazu, patrili Bulharsko, Česko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko a Slovensko. Francúzsko a Španielsko zákaz podporovali, hoci zároveň presadzovali výnimky pre hybridy a stimuly pre domácich výrobcov.
Automobilový priemysel je v Európe mimoriadne citlivou témou. Ide o jedno z najdôležitejších exportných a zamestnaneckých odvetví, no zároveň o významný zdroj emisií. Hoekstra priznáva, že ide o silne emocionálnu a politickú debatu.
„Nie každý bude spokojný. To je však súčasť politiky,“ povedal komisár s tým, že rozhodnutie nevzniklo pod tlakom jednej konkrétnej krajiny, ale ako výsledok kombinácie viacerých faktorov.
Plán Komisie zároveň počíta s ďalšou podporou elektromobilov a vodíkových vozidiel. Výrobcovia budú môcť získať takzvané „superkredity“ za produkciu malých a cenovo dostupných elektromobilov vyrábaných priamo v Európskej únii.
Podľa Hoekstru ide o komplexný balík, ktorý má vytvoriť „politickú rovnováhu“, aj keď s ním nebude každý úplne spokojný.
