Európska komisia predstavila nový návrh klimatickej politiky, ktorý môže zásadne ovplyvniť spôsob, akým si európske domácnosti zabezpečujú teplo. Chce zakázať ruský plyn kvôli vojne a plynové kotle sú v ohrození kvôli životnému prostrediu.
Do roku 2040 chce Brusel znížiť emisie oxidu uhličitého o 90 % v porovnaní s rokom 1990. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je aj úplný zákaz predaja plynových kotlov, ktorý má začať platiť v rovnakom roku.
Ako uviedla Pravda.sk, tento krok zasiahne hlavne tých, ktorí kúria plynom alebo uhlím. Prechod na ekologickejšie formy vykurovania si totiž vyžiada vysoké vstupné náklady, čo môže byť problém najmä pre nízkopríjmové domácnosti. „Zdraženie pri kotloch na uhlie bude citelnejšie, keď nárast ceny vykurovania podľa súčasných expertných odhadov bude predstavovať zhruba 30 percent. Pri plyne potom necelých desať percent,“ vysvetľuje energetický analytik Pavel Peterka.
Emisné povolenky a nové náklady
Od roku 2027 bude do ceny plynu a pohonných látok zarátaná nová zložka – emisné povolenky v rámci systému ETS 2. Ide o nástroj, ktorý má odradiť spotrebiteľov od používania fosílnych palív a motivovať ich k ekologickejším riešeniam. Tento systém je však spojený s rastom cien.
- Domácnosti vykurujúce plynom si priplatia 10 až 12 eur za každú megawatthodinu.
- Tankovanie benzínu či nafty môže zdražieť o viac ako 16 centov za liter.
- Cena vykurovania uhlím môže narásť až o 30 %.
Tieto zmeny sa nedotknú len bežných domácností, ale aj verejných budov ako sú školy či nemocnice, ktoré sú napojené na centrálne zásobovanie teplom. Zatiaľ čo veľké teplárne sa budú vedieť novým pravidlám prispôsobiť, bežní spotrebitelia to budú mať podstatne ťažšie.
Nahradia kotly tepelné čerpadlá?
Jednou z alternatív k plynovému kúreniu sú tepelné čerpadlá. Ich zavádzanie však prináša výzvy – nie všetky domácnosti majú technické podmienky na ich inštaláciu, a navyše je potrebné posilniť elektrické siete, aby zvládli vyšší odber. Ideálne je mať obnovený dom, ale nie je to nevyhnutnou podmienkou. Môžete využiť financie napríklad pokračovania v programoch „Obnov dom“ či „Zelená domácnostiam“.
V prípade Slovenska je situácia ešte špecifickejšia. Krajina má hustú plynovú infraštruktúru s dĺžkou 36-tisíc kilometrov, čo znamená, že v mnohých obciach je zavedený plyn štandardom. Predseda Zväzu výrobcov tepla Stanislav Janiš preto upozorňuje: „Aká bude efektivita prevádzky plynovej distribučnej siete, ak sa všetky náklady rozdelia na menší počet odberateľov?“
Zároveň sa pýta, čo sa stane, ak dôjde k výpadku elektriny – ako budú domácnosti kúriť v prípade kalamít, ktoré pravidelne spôsobujú výpadky prúdu?
Kto doplatí najviac?
Zmena, ktorú Brusel navrhuje, sa netýka len technických riešení, ale aj spravodlivosti. Doteraz mnohé štáty podporovali kúrenie plynom alebo uhlím rôznymi dotáciami. Nový návrh však môže znamenať koniec takýchto výhod, pričom náklady na transformáciu ponesú samotné domácnosti.
Zvlášť ohrozené sú nízkopríjmové skupiny, ktorým štát v minulosti poskytoval energetické príspevky alebo výhodné podmienky pri zavádzaní nových systémov kúrenia. Práve preto odborníci varujú pred plošnými opatreniami bez dôkladnej analýzy ich dopadov.
- Slovensko má už teraz znížené emisie o viac ako 56 % v porovnaní s rokom 1990.
- Až 50 % tepla v systémoch centrálneho zásobovania pochádza zo zemného plynu.
- Približne 35 % slovenských domácností je napojených na centrálne vykurovanie.
Aj keď cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050 zostáva, cesta k nemu nebude lacná ani jednoduchá. Výzvou bude najmä zachovať rovnováhu medzi ochranou klímy a ochranou sociálne zraniteľných skupín obyvateľstva.
