Kuba sa po udalostiach vo Venezuele ocitla v mimoriadne krehkej situácii. Odstránenie prezidenta Nicolása Madura pripravilo Havanu o najdôležitejšieho politického aj hospodárskeho spojenca a otvorilo otázku, či ostrov čaká ďalšie prehĺbenie už prebiehajúcej ekonomickej krízy.
Americké signály naznačujú, že tlak na kubánsky režim by sa mohol v najbližšom období výrazne zvýšiť. Informuje o tom portál Euronews.
V pondelok 5. januára 2026 spustili pracovníci v Havane kubánsku vlajku na pol žrde. Išlo o pietnu spomienku na 32 kubánskych občanov, ktorí zahynuli dva dni predtým v Caracase počas americkej operácie zameranej na zajatie Madura. Podľa kubánskych úradov pôsobili ako osobní strážcovia venezuelského prezidenta vo vojenskom komplexe, z ktorého ho americké špeciálne jednotky odviedli.
Spojenectvo medzi krajinami sa budovalo desaťročia
Vzťahy medzi Havanou a Caracasom patrili dlhodobo k najtesnejším v Latinskej Amerike. Prítomnosť kubánskej armády vo Venezuele bola len jedným z viditeľných prejavov tejto spolupráce. Politológ Bert Hoffmann z Nemeckého inštitútu pre globálne a regionálne štúdie pripomína, že korene spojenectva siahajú do obdobia, keď sa začiatkom 2000-tych rokov zblížili Hugo Chávez a Fidel Castro.
„Venezuela bola pre Havanu najdôležitejším politickým spojencom od čias, keď Hugo Chávez a Fidel Castro nadviazali svoje blízke priateľstvo začiatkom 2000-tych rokov,“ povedal pre Euronews Hoffmann.
Chávez sa ešte v roku 1999 ako prezidentský kandidát stretol v Havane s Castrom a následne sa vzťahy medzi oboma krajinami systematicky prehlbovali. Nicolás Maduro, ktorý získal vzdelanie na Kube, sa po nástupe k moci prezentoval ako pokračovateľ Chávezovho revolučného projektu a udržiaval s Havanou úzke väzby.
Ropa ako otázka prežitia
Ekonomický rozmer spolupráce bol pre Kubu kľúčový. Kubánski predstavitelia obsadzovali dôležité pozície vo venezuelských spravodajských službách a Havana na oplátku posielala do Caracasu lekárov a zdravotnícky personál. Najdôležitejšou protihodnotou však bola lacná ropa.
Počas posledných mesiacov dodávala Venezuela Kube približne 35 000 barelov ropy denne za výrazne dotované ceny. Podľa Hoffmanna venezuelská ropa tvorila asi 70 % celkového dovozu ropy na ostrov, zvyšok pochádzal z Mexika a Ruska. Práve táto závislosť vyvoláva v Havane najväčšie obavy – USA by sa podľa analytikov mohli pokúsiť oslabiť kubánsky režim nepriamo, úplným prerušením dodávok venezuelskej ropy.
Tlak bez „topánok na zemi“
Washington podľa Hoffmanna pravdepodobne nebude riskovať priamu vojenskú intervenciu na Kube. „Hoci Washington bude opatrný pri vojenskej akcii s ‘topánkami na zemi’, námorné lode pozdĺž venezuelského pobrežia môžu s minimálnymi nákladmi vynútiť ropné embargo,“ povedal. Zároveň upozornil, že pre nové vedenie v Caracase nebude pokračujúca podpora Kuby prioritou.
Havana síce môže hľadať alternatívne zdroje v Rusku, Iráne či arabských krajinách, no každý nový dodávateľ by sa vystavil riziku amerických odvetných opatrení. Aj v prípade úspechu by sa životné podmienky Kubáncov podľa odborníkov pravdepodobne ešte zhoršili.
Ekonomika na hrane
Kuba už dnes čelí najhlbšej hospodárskej kríze svojej nedávnej histórie. Ekonomika sa v posledných rokoch zmenšila približne o 4 % a len v roku 2025 klesla o 1,5 %. Inflácia presahujúca 20 % sprevádza rozsiahly nedostatok potravín, liekov aj palív.
„Z hospodárskeho hľadiska Kuba teraz platí vysokú cenu aj za to, že sústredila všetky investície na cestovný ruch – odvetvie, pre ktoré je kríza a politická neistota vyslovene toxická,“ povedal Hoffmann.
Spojené štáty považujú oslabenie alebo izoláciu kubánskeho komunistického režimu za strategický cieľ už od revolúcie v roku 1959. Súčasná situácia a násilný odchod Madura vytvárajú podľa analytikov pre Trumpovu administratívu príležitosť na zásadný obrat.
„Kuba vyzerá, akoby bola pripravená padnúť. Neviem, či to ustojí,“ povedal prezident Donald Trump v nedeľu na palube lietadla Air Force One.
Prežije režim tlak zvonka?
Napriek dramatickým udalostiam Hoffmann zatiaľ nevidí známky rozpadu kubánskeho vedenia. „Strach z toho, čo by prišlo po prípadnom kolapse režimu, je silným tmelom pre súdržnosť elít,“ uviedol. Dodal, že v Havane pozorne sledujú osud elít v postmadurovskej Venezuele.
Aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio naznačil, že kubánske vedenie má dôvod na obavy. „Keby som žil v Havane a bol súčasťou vlády, bol by som aspoň trochu znepokojený,“ povedal cez víkend pre NBC News, pričom odmietol hovoriť o konkrétnych plánoch USA.
Jedným z diskutovaných scenárov zostáva úplná námorná blokáda ostrova, na ktorú je kubánska armáda podľa Hoffmanna pripravená. Masové protesty však neočakáva. „Aj keď sa životné podmienky budú ďalej zhoršovať, neznamená to automaticky vzburu,“ povedal. Podľa neho môže vojenský zásah proti Madurovi bežných Kubáncov skôr odradiť od protestov než ich mobilizovať.
