Minister životného prostredia Tomáš Taraba označil spaľovňu pri Dudinciach za „čisté bláznovstvo“. Minister zdravotníctva Kamil Šaško tvrdil, že „pseudokauza je uzavretá“. Takmer pred rokom títo ministri ubezpečovali kúpeľné mesto Dudince a okolité obce, že spaľovňa košického investora Granya sa stavať nebude, napísal Denník N.
Najnovší posudok, ktorý sa objavil pri posudzovaní tejto investície, však s výstavbou spaľovne pri kúpeľnom meste Dudince súhlasí, upozornil na to environmentálny expert strany Demokrati Michal Kiča. Autorka posudku Emília Hroncová v ňom totiž navrhuje „súhlasiť s realizáciou navrhovanej činnosti“. Ide o hlavný odborný posudok, ktorý slúži ako podklad pri rozhodovaní ministerstva životného prostredia. „V drvivej väčšine prípadov zodpovedá posudku aj následné záverečné stanovisko,“ varuje Kiča.
Tarabov rezort má teraz na základe posudku vydať prvostupňové rozhodnutie v procese EIA. Dotknuté samosprávy a verejnosť sa proti nemu budú môcť odvolať. Ak to urobia, o ich pripomienkach bude rokovať rozporová komisia rezortu. Finálne rozhodnutie však podpíše minister.
Investor musí podľa posudku splniť 30 podmienok. Jednou z nich je, aby mal komín až 60 metrov namiesto 40. Má prepočítať aj energetickú účinnosť spaľovne. Pri niektorých častiach zámeru, ktoré sa týkajú napríklad dodávok tepla do okolia, totiž nie je isté, či ich investor naozaj vybuduje. Ak nie, projekt by sa zrejme musel posudzovať nanovo.
Kúpeľná komisia súhlasí i nesúhlasí
Štátna kúpeľná komisia, ktorá patrí pod ministerstvo zdravotníctva v roku 2023, so spaľovňou zásadne nesúhlasila a varovala pred rizikom nezvratného znečistenia liečivých vôd v Dudinciach aj minerálnych zdrojov v Santovke a Slatine. O dva roky neskôr, už v novom zložení, však komisia tvrdila, že spaľovňa môže byť prijateľná za splnenia podmienok, hoci tie sa nijako zásadne nezmenili, napísal Denník N. Posledné „spresňujúce“ vyjadrenie komisie hovorí, že „neodporúča realizáciu navrhovanej činnosti v danej lokalite“.
Takéto znenie je aj v pripomienkach ministerstva zdravotníctva.
Autorka posudku to považuje za „irelevantné“, keďže predtým kúpeľná komisia stanovila podmienky, ktoré má spaľovňa spĺňať. „Keďže štátna kúpeľná komisia určila konkrétne podmienky pre realizáciu navrhovanej činnosti, znamená to, že po ich splnení realizáciu činnosti aj akceptuje. Okrem toho spresňujúce vyjadrenie […] nebolo doručené v stanovenom termíne,“ píše. Podľa Michala Kiču z autorka posudku nemá polemizovať so štátnou kúpeľnou komisiou.
Jednou z podmienok, ktoré má investor splniť, je, získať stanovisko od ministerstva zdravotníctva, či je v širšom ochrannom pásme liečivých a minerálnych vôd možné stavať spaľovňu. Podľa Kiču to však nič neznamená, lebo mu to nevyplýva priamo zo zákona.
Pomohlo by, ak by ministerstvo zdravotníctva jednoznačne pre všetkých určilo, že spaľovne sa nesmú stavať ani v širšom ochrannom pásme zdrojov minerálnych a liečivých vôd. Takúto vyhlášku ministerstvo pripravovalo, no napokon túto podmienku vypustilo. Súčasná legislatíva tak výstavbu spaľovní v ochrannom pásme II. stupňa nevylučuje.
Minister Taraba pred rokom o spaľovni pred novinármi vyhlásil, že ide o „čisté bláznovstvo“. Všetko vraj smeruje k tomu, že jeho ministerstvo spaľovňu pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie zastaví. Spolu s ministrom Kamilom Šaškom na spoločnej tlačovej konferencii odmietli výstavbu spaľovne pri Dudinciach. Minister zdravotníctva Kamil Šaško svoje vystúpenie zakončil slovami, že „táto pseudokauza je uzavretá“.
Miestni proti
Proti spaľovni sa postavili primátori Dudiniec a Krupiny a starosta Hontianskych Tesár, ktorých obyvatelia by ju mali hneď na kopci za obcou. Spaľovňa by mala stáť len jeden a pol kilometra od najbližších obydlí a šesť kilometrov od kúpeľného areálu v Dudinciach.
Jej plánovaná kapacita je 130-tisíc ton odpadu ročne, z toho stotisíc sa má spáliť, zvyšok má smerovať na recykláciu. Zariadenie má stáť 120 miliónov eur. Obec Hontianske Tesáre, v ktorej katastri by mala stáť, nemá vlastný územný plán.
Vzťahuje sa na ňu menej podrobný Územný plán Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý výstavbu spaľovne výslovne nevylučuje. Ale odporúča, aby sa takéto zariadenia stavali v priemyselných zónach. S výstavbou spaľovní v existujúcich priemyselných areáloch počíta aj novoprijatá stratégia odpadového hospodárstva ministerstva životného prostredia. Vláda ju však prijala až po tom, čo vznikol najnovší odborný posudok k spaľovni pri Dudinciach.
Budú odpad dovážať?
Investor Granya chce spracovávať komunálny aj priemyselný odpad a vyrábať z neho elektrinu a teplo. V okrese Krupina pritom vzniká len 5 500 ton odpadu. Miestni sú preto presvedčení, že odpad bude pochádzať z cudziny, najmä z Maďarska. A čo sa bude diať s vyrobeným teplom nie je jasné.
Žiadni väčší odberatelia v okolí nie sú. Granya v projekte uvádza, že časom by mali v jej okolí vzniknúť aj projekty náročné na spotrebu tepla, napríklad možné vybudovanie nových skleníkov.
Projekt spomína technológiu zachytávania uhlíka. Takéto systémy pritom spaľovne vo svete bežne nevyužívajú, pretože ešte nie sú dostatočne otestované. Projekt spaľovne sprevádzajú aj otázniky okolo personálnych a podnikateľských prepojení. Predsedovi predstavenstva Granye Martinovi Starzykovi patrí aj firma Polystar v Nových Zámkoch, ktorá sa zaoberá likvidáciou nebezpečných odpadov vrátane odpadov zo zdravotníctva.
