Dlhodobo klesajúce preferencie strany Hlas vytvárajú čoraz silnejší tlak na vnútrostranícke zmeny a znovu otvárajú otázku zotrvania Matúša Šutaja Eštoka na poste predsedu. Hoci sa táto téma opakovane objavuje v médiách, oficiálne stanoviská strany doteraz zdôrazňovali jednotu a podporu súčasnému lídrovi.
Podľa informácií z rozhovorov s viacerými predstaviteľmi Hlasu aj koaličných partnerov, ktoré vykonal Denník N, však diskusia o možnej výmene vedenia prebieha a v posledných týždňoch naberá na intenzite. Keďže parlamentné voľby sú naplánované na rok 2027, prípadné rozhodnutie o zmene na čele strany by muselo padnúť ešte v priebehu tohto roka.
Takýto krok by bol výnimočný, keďže Matúš Šutaj Eštok má mandát predsedu platný až do roku 2028. Niektorí členovia Hlasu však tvrdia, že samotný predseda sa netají tým, že nie je viazaný na funkciu za každú cenu. Ak by sa strana rozhodla pre zmenu, musela by ju podľa nich dôkladne a presvedčivo vysvetliť smerom k verejnosti.
Kritika nesmeruje len na vedenie
Podľa jedného z politikov Hlasu by sa debata nemala týkať výlučne osoby predsedu, ale aj ďalších oblastí fungovania strany, vrátane komunikácie s verejnosťou. Práve fungovanie tlačového oddelenia bolo predmetom kritiky aj zo strany nespokojných členov okolo Samuela Migaľa, ktorý bol zo strany vylúčený minulý rok. Tento zdroj zároveň zastáva názor, že ideálnym riešením by bolo spojenie funkcie predsedu strany s postom predsedu parlamentu.
Podobné úvahy sa v Hlase objavovali už pred rokom, keď sa po koaličnej kríze riešilo obsadenie kresla šéfa Národnej rady kandidátom tejto strany. Vtedy zaznievali hlasy, že by sa tejto funkcie mohol ujať práve Šutaj Eštok, čo by mu umožnilo lepšie sa venovať straníckej agende. Tento scenár však odmietol.
Rezort vnútra ako záťaž
Niektorí členovia strany považujú za problém nielen nízku podporu v prieskumoch, ale aj slabé výsledky ministerstva vnútra. Kritika smerom k rezortu zaznieva aj zo strany koaličných partnerov a podľa viacerých hlasov to poškodzuje obraz Hlasu. Zdôrazňujú pritom, že nejde o hodnotenie osobných schopností ministra, ale o politické dôsledky jeho pôsobenia.
Šutaj Eštok čelil kritike napríklad v súvislosti s netransparentnými alebo predraženými nákupmi, sporom s elitnými vyšetrovateľmi okolo Jána Čurillu, či rozhodnutiami, ktoré viedli k povinnosti vyplácať odškodné. Negatívnu odozvu vyvolali aj problémy s technikou pre hasičov, nové polepy policajných áut alebo vizuál cestovných pasov, ktorý bol označovaný za neoriginálny.
Jeden z koaličných politikov hodnotil Šutaja Eštoka tak, že síce dokáže sprostredkovať myšlienky, no chýba mu schopnosť vytvárať vlastnú silnú víziu strany. Iný člen Hlasu upozornil na napätie medzi predsedom strany a prezidentom Petrom Pellegrinim, pričom sa obáva, že by to mohlo viesť k vnútornému rozkolu.
Pellegriniho tieň a klesajúce preferencie
Samotný Šutaj Eštok opakovane vysvetľuje pokles preferencií tým, že strana nesie politickú cenu za nepopulárne konsolidačné opatrenia vlády a zároveň sa vyrovnáva s odchodom Petra Pellegriniho do prezidentského úradu. Práve na Pellegriniho bolo podľa neho naviazaných veľa voličov. Prezident však nedávno verejne upozornil, že Hlas by si mal ujasniť, či pokračuje v politickej línii, ktorú nastavil on, alebo sa od nej odkláňa. Naznačil, že odpoveď na túto otázku musí hľadať samotné vedenie strany.
Odchod zakladateľa Hlasu do Prezidentského paláca sa odrazil aj na číslach v prieskumoch. Podľa januárového prieskumu agentúry Ipsos klesla podpora strany na 7,3 percenta. Blížiace sa voľby tak zvyšujú tlak na vnútorný reštart.
Predseda parlamentu a podpredseda Hlasu Richard Raši v našej diskusii Téma s Petrom Bielikom priznal, že vývoj preferencií ich znepokojuje a že strana sa nachádza v polovici vládneho obdobia, ktorú nechce zakončiť rozkladom. Uviedol, že Hlas už situáciu rieši a bude potrebné urobiť zásadné zmeny. Zároveň naznačil, že úvahy o personálnych zmenách sú logické, no pripomenul, že predsedníctvo zatiaľ vyjadrilo dôveru súčasnému predsedovi. Podľa informácií z interných rokovaní sa však aj na posledných stretnutiach okrajovo hovorilo o potrebe personálnych posunov, hoci bez konkrétnych mien.
Prieskumy agentúry Focus zároveň ukazujú, že ministri Hlasu patria v rámci vlády medzi dôveryhodnejších, no samotný Šutaj Eštok má v tomto porovnaní najslabšie výsledky. Najvyššiu dôveru spomedzi ministrov strany dosahuje Erik Tomáš.
Kto by ho mohol nahradiť
Diskusia o novom lídrovi sa zatiaľ neoficiálne sústreďuje na úzky okruh funkcionárov. Podobne ako v roku 2024 ide najmä o podpredsedov strany. Meno súčasného generálneho manažéra Igora Tkačivského sa v týchto debatách prakticky nespomína.
V zákulisí sa často skloňuje ministerka hospodárstva Denisa Saková, ktorú viacerí koaliční politici považujú za jednu z hlavných kandidátok. Poukazujú na jej manažérske skúsenosti aj dlhoročné pôsobenie v politike. Zároveň však čelí kritike v súvislosti s problémami okolo energopomoci a jej verejné vystupovanie je niektorými hodnotené ako menej presvedčivé.
Ďalším menom je Richard Raši, dlhoročný politik a aktuálny predseda parlamentu. V Hlase panuje názor, že spojenie tejto funkcie s vedením strany by mohlo byť efektívne. Z koaličných kruhov však zaznieva, že Raši o post predsedu nemá výrazný záujem a vyhovuje mu jeho súčasná pozícia.
Do úvah sa opätovne vracia aj minister práce Erik Tomáš, ktorý má podľa kolegov politický cit a skúsenosti z médií. V strane však naráža na výhrady k jeho tímovosti. Na poslednom sneme zaujal pozitívnym prejavom, v ktorom ponúkol víziu a zdôraznil sociálnodemokratický charakter Hlasu.
Podpredsedom strany je aj Tomáš Drucker, ktorý je považovaný za blízkeho spolupracovníka prezidenta. Napriek jeho povesti krízového manažéra sa jeho šance na čelo strany hodnotia ako nízke, a to aj pre jeho liberálnejšie postoje a skutočnosť, že pri zrode Hlasu nebol.
Ambície Kamila Šaška
V zákulisí sa objavuje aj meno ministra zdravotníctva Kamila Šaška, hoci nie je podpredsedom strany. Podľa viacerých zdrojov má ambíciu stať sa predsedom, čo však verejne popiera. Napätie medzi ním a vedením strany sa má odrážať aj v personálnych vzťahoch na rezorte zdravotníctva, kde došlo k oslabeniu postavenia vysokopostaveného úradníka spájaného so Šutajom Eštokom.
Šaško má zároveň blízke vzťahy s prezidentom aj s Tomášom Druckerom a v minulosti bol prezidentom opakovane hodnotený ako minister s potenciálom, ak sa zameria výlučne na rozvoj zdravotníctva. Do rezortu prišiel ako manažér bez predchádzajúcich zdravotníckych skúseností, no podarilo sa mu stabilizovať situáciu počas výpovedí nemocničných lekárov, no pri kauze záchrankového tendra naopak pohorel.
