Moldavská prezidentka Maia Sanduová vyhlásila, že pokiaľ by sa niekedy konalo referendum o zjednotení Moldavska s Rumunskom, hlasovala by za. Podľa jej slov je totiž pre Moldavsko čoraz ťažšie „prežiť“ samostatne, informuje TASR podľa pondelňajšej správy portálu Politico.
Moldavsko, krajina s približne 2,4 milióna obyvateľov susediaca s Rumunskom a Ukrajinou, sa už opakovane stalo cieľom ruskej hybridnej vojny, pripomína Politico. V rámci toho sa v krajine šíria dezinformácie a dochádza aj k manipulovaniu volieb, ozrejmil portál. „Ak by sa konalo referendum, hlasovala by som za zjednotenie s Rumunskom,“ vyhlásila prezidentka v britskom podcaste The Rest is Politics. „Pozrite sa na to, čo sa dnes deje v okolí Moldavska. Pozrite sa na to, čo sa deje vo svete,“ vysvetľovala. „Prežitie demokracie a suverenity malých krajín, ako sú Moldavsko, je čoraz náročnejšie, takisto ako odolávanie vplyvu Ruska,“ zhodnotila Sanduová.

Historicky späté už bolo
Moldavsko bolo súčasťou Rumunska od roku 1918 do roku 1940, keď ho anektoval Sovietsky zväz. Nezávislosť vyhlásilo v roku 1991 po páde železnej opony. V roku 2024 sa v Moldavsku konalo referendum o vstupe do EÚ, v ktorom za hlasovalo 50,4 percenta voličov. Paralelne prebiehali aj prezidentské voľby, v ktorých Sanduová zvíťazila s 55 percentami hlasov nad proruským oponentom, píše Politico.
Moldavská hlava štátu zdôraznila, že napriek svojmu názoru by rešpektovala rozhodnutie ľudí aj v prípade, že by si zvolili zachovanie samostatnosti. Zároveň zdôraznila, „že vstup do EÚ je realistickejším cieľom“. Podľa portálu Politico prieskumy v krajine naznačujú, že až dve tretiny Moldavcov sú proti zjednoteniu, zatiaľ čo u Rumunov sa idea jedného štátu stretáva s väčšou podporou.
Voľby rozhodli
Vládnuca Strana akcie a solidarity (PAS) potvrdila v minuloročných parlamentných voľbách svoju pozíciu a získala vyše 50 percent hlasov. Kampaň postavila najmä na téme európskej integrácie, čo sa ukázalo ako rozhodujúce v súboji s proruským Vlasteneckým blokom, ktorý skončil s približne 24 percentami.
„To, čo sme videli v týchto voľbách, je, že Moldavsko má opäť nádej na európsku budúcnosť a tiež, že dôverujeme EÚ,“ vyhlásila bezprostredne po voľbách podpredsedníčka vlády a hlavná vyjednávačka pre vstup do EÚ Cristina Gherasimovová. „A teraz je rad na EÚ, aby to opätovala. Ide o dôveryhodnosť EÚ v Moldavsku, krajine, ktorá si znovu a znovu vyberala Európu.“ Zároveň pripomenula cieľ vlády dosiahnuť členstvo do roku 2030 a vyzvala na rýchle riešenie súčasného zablokovania prístupového procesu.


