Sociálne siete sa za posledné roky stali bežnou súčasťou každodenného života a čoraz výraznejšie zasahujú aj do detstva a dospievania. Práve tento trend vyvoláva rastúce obavy odborníkov aj politikov – od otázok duševného zdravia až po bezpečnosť detí v online priestore.
Rok 2025 pritom priniesol zásadný posun, ktorý odštartoval globálnu diskusiu o hraniciach digitálnej slobody. Informuje portál O Peniazoch.
Prelomovým momentom sa stalo rozhodnutie Austrálie, ktorá ako prvá krajina na svete zakázala sociálne siete pre deti mladšie ako 16 rokov. Deti v tomto veku si tam nemôžu vytvárať účty na platformách ako Instagram, TikTok či Facebook. Zákon cieli najmä na algoritmy, ktoré pracujú so zraniteľnosťou mladých používateľov, podporujú závislostné správanie a vystavujú deti nevhodnému obsahu.
Európa sprísňuje tón
Austrálsky krok nenechal chladnou ani Európu. V novembri Európsky parlament vyzval na zváženie zákazu sociálnych sietí pre deti do 16 rokov. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen opakovane upozornila, že algoritmy veľkých platforiem profitujú zo zraniteľnosti detí, zatiaľ čo rodičia strácajú kontrolu nad tým, čo ich deti online zažívajú.
Jednotná regulácia na úrovni EÚ zatiaľ neexistuje, no viaceré krajiny sa vydali vlastnou cestou. Nový Zéland pripravuje legislatívu podobnú austrálskej. India a Pakistan sa sústreďujú na povinné overovanie veku, rodičovský súhlas a vyššiu zodpovednosť technologických firiem za obsah. Malajzia plánuje zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov od roku 2026 a už od januára 2025 zaviedla licencie pre platformy s viac než ôsmimi miliónmi používateľov.
Rôzne modely, rovnaký cieľ
Francúzsko diskutuje o zákaze sociálnych sietí pre deti do 15 rokov a zároveň o digitálnom „nočnom pokoji“, ktorý by obmedzil používanie platforiem medzi 22:00 a 8:00 pre mladistvých do 18 rokov. Nemecko umožňuje používanie sociálnych sietí deťom vo veku 13 až 16 rokov len so súhlasom rodičov, no bez efektívnych kontrol. Španielsko plánuje zvýšiť minimálny vek zo 14 na 16 rokov s výnimkou rodičovského súhlasu.
Nórsko avizovalo obmedzenie prístupu pre deti do 15 rokov, pričom zdôrazňuje potrebu rešpektovať základné práva detí vrátane slobody prejavu. Dánsko ohlásilo zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov, no umožní rodičom udeliť výnimku pre 13- a 14-ročných. Výhodou krajiny je existencia národného digitálneho ID, ktoré môže slúžiť na overovanie veku.
Práve otázka vekovej verifikácie je jednou z najväčších výziev. Aj preto sa Dánsko spolu s Gréckom, Francúzskom, Španielskom a Talianskom zapojilo do pilotného testovania európskej aplikácie na overovanie veku, ktorá by mohla slúžiť nielen pre sociálne siete, ale aj pre iný citlivý online obsah.
Svet mimo Európy volí miernejšie riešenia
Nie všetky krajiny však volia priamy zákaz. Južná Kórea odmietla obmedzenie sociálnych sietí, no od roku 2026 zakáže používanie mobilných telefónov v triedach. V Japonsku sa jedno mesto rozhodlo obmedziť čas strávený na digitálnych zariadeniach na dve hodiny denne pre deti aj dospelých.
V Spojených štátoch vyvolala austrálska legislatíva ostrý odpor technologických firiem, ktoré hovoria o zásahu do slobody prejavu a diskriminácii. Téma sa dostala až pred Kongres.
Slovensko pripravuje vlastnú legislatívu
Do medzinárodného trendu sa zapája aj Slovensko. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR pripravuje nový zákon o ochrane maloletých vo verejnom a digitálnom priestore. Podľa ministra Samuela Migaľa má ísť o modernú legislatívu zameranú na prevenciu, zodpovednosť platforiem a bezpečnú digitálnu budúcnosť detí. Navrhovaný minimálny vek pre sociálne siete je 16 rokov, čo zodpovedá postoju väčšiny európskych partnerov.
Zákon sa nebude týkať len vekovej hranice. Otvára témy ochrany identity detí, deepfake obsahu, kyberšikany, toxického správania, detských influencerov aj zodpovednosti platforiem za publikovaný obsah. Počíta sa so vznikom špecializovaného oddelenia pre ochranu detí v digitálnom priestore, grantmi pre mimovládne organizácie a osvetovými kampaňami pre rodičov a školy.
Tvrdé dáta, tvrdé rozhodnutia
Dôvody na sprísňovanie pravidiel sú podľa štátu podložené konkrétnymi číslami. Na Slovensku zažilo online šikanu 11 % detí, viac než 60 % sa stretlo so sexuálnym obsahom a 36 % dievčat dostalo žiadosť o intímne fotografie. Približne štvrtina detí vykazuje známky silnej digitálnej závislosti.
„Toto sa už nestáva výnimočne. Toto je realita, ktorú žijú naše deti. A zároveň to nahrádza skúsenosti, ktoré by mali byť prirodzenou súčasťou detstva: čas byť offline, byť s kamarátmi, učiť sa zvládať situácie v reálnom svete, nadväzovať vzťahy, hrať sa, robiť chyby a učiť sa z nich,“ uviedol minister Samuel Migaľ.
Komisár pre deti Jozef Mikloško prirovnáva digitálnu závislosť k iným formám závislostí. „Naše štatistiky hovoria, že zhruba 25 % detí už vykazuje veľmi veľké známky závislosti na internete. Hovoriť deťom: rozumne buďte online je to isté, ako povedať narkomanovi, rozumne droguj. Nedá sa, lebo to nevie, pretože je závislý. Teším sa a veľmi vítam, že takýto zákon o ochrane detí a mládeže maloletých v online priestore vznikne,“ povedal Mikloško.
Čo bude nasledovať
V najbližších týždňoch ministerstvo spustí štandardný legislatívny proces. V prvom štvrťroku 2026 by sa mal návrh dostať do medzirezortného pripomienkového konania. Zatiaľ nie je jasné, akú podporu získa, no už samotná príprava zákona signalizuje, že otázka bezpečnosti detí a mladistvých v digitálnom priestore sa dostáva medzi priority štátu.
