Slovensko v týchto dňoch zápasí s rozšírením ochorenia slintačky a krívačky, ktoré postihuje najmä hovädzí dobytok. Nákaza sa k nám rozšírila z Maďarska, pričom najviac postihnutými sú obce na juhu Slovenska. Vláda v súvislosti s nákazou vyhlásila pre celé Slovensko mimoriadnu situáciu, pričom by mal dnes večer zasadnúť krízový štáb. Na otázky o tom, či je jedným z riešení zaradenie hmyzu do nášho jedálnička, odpovedal v relácii Téma s Petrom Bielikom predseda Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský.
Európska komisia rozšírila zoznam povolených potravín o hmyz a jeho larvy. Medzi schválené druhy patrí svrček domový, larvy múčiara obyčajného a potemníka stajňového. Podľa podporovateľov tejto zmeny ide o ekologickú alternatívu k tradičným zdrojom bielkovín, pretože hmyz má nižšiu uhlíkovú stopu, vyžaduje menej vody a pôdy ako tradičné hospodárske zvieratá. Napriek týmto argumentom Milan Lapšanský zo Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov vyjadruje silný nesúhlas s týmto trendom a upozorňuje na možné negatívne dôsledky.
Hmyz v chlebe? Pekári sú proti
„Slovenskí pekári hovoria jasné nie!“ vyhlásil Lapšanský v relácii Televízie SPARK. Zdôraznil, že členovia zväzu nebudú používať hmyzie prísady v chlebe, pečive či cestovinách. „Spotrebiteľovi musíme dať to, na čo je zvyknutý,“ dodal. Podľa Lapšanského nie je hmyz prirodzenou súčasťou stravy Stredoeurópanov a jeho zavádzanie je len dôsledkom lobingu určitých spoločností. „Keď sa pozrieme na modré zóny dlhovekosti vo svete, základom ich stravy je chlieb, pizza či cestoviny, nie hmyz,“ zdôraznil.
Okrem toho poukázal na skutočnosť, že Európska únia poskytla exkluzívne licencie len niekoľkým firmám, ktoré môžu hmyz spracovávať, čo vyvoláva otázky o transparentnosti celého procesu.
Ožarované larvy? Podľa Lapšanského varovný signál
Lapšanský upozornil aj na spôsob spracovania hmyzu. „Hmyzie suroviny musia byť ožarované UV žiarením, aby boli zdravotne neškodné. Pre mňa je to varovný prst. Bežné potraviny nikdy nebolo potrebné takto upravovať,“ povedal. Dodal tiež, že pre ľudí alergických na kôrovce môže konzumácia hmyzu predstavovať zdravotné riziko, pretože niektoré bielkoviny v hmyze sú podobné tým, ktoré sa nachádzajú v kôrovcoch.
Maďarsko a Taliansko konajú, Slovensko zatiaľ nie
Niektoré európske krajiny, ako Maďarsko a Taliansko, prijali prísne legislatívne opatrenia, ktoré zakazujú používanie hmyzu v tradičných potravinách. Slovenskí pekári podporujú podobné kroky a vyzývajú vládu, aby zabezpečila jasné označovanie takýchto produktov a ich oddelenie od tradičných potravín. „Ak chce niekto jesť larvy, nech sa páči, ale nemôže to byť zamieňané s tradičnými pekárskymi výrobkami,“ zdôraznil Lapšanský.
Slintačka a krívačka predstavujú vážny problém
Okrem diskusie o hmyze sa v relácii riešila aj aktuálna situácia okolo nákazy slintačkou a krívačkou, ktorá ohrozuje živočíšnu výrobu na Slovensku. „Ak sa ochorenie rozšíri, môže spôsobiť obrovské ekonomické škody,“ varoval Lapšanský. Podľa neho sú zavedené prísne opatrenia nevyhnutné, aby sa predišlo úplnej likvidácii chovov dobytka a oviec.
Slovensko čelí výzvam v oblasti potravinárstva a ochrany domácej produkcie. Otázkou je, ako sa k nim postavia zodpovedné orgány a či podporia tradičné potraviny alebo nové trendy prichádzajúce z Bruselu. Pekári však zostávajú neoblomní: „Slovenský chlieb nebude obsahovať hmyz. Držíme sa tradície,“ uzavrel Lapšanský.
Viac sa dozviete v relácii Téma s Petrom Bielikom
