Výskumníci zo Stanfordovej univerzity prišli s objavom, ktorý má potenciál úplne prevrátiť doterajšie chápanie hojenia v ľudskom tele. Pri pokusoch na laboratórnych myšiach sa im podarilo dosiahnuť regeneráciu poranení bez vzniku jaziev. Ide o mechanizmus, ktorý sa v prirodzenej podobe uplatňuje najmä v oblasti tváre. Ak sa tento prístup v budúcnosti podarí bezpečne využiť aj u ľudí, mohol by výrazne zmeniť liečbu po úrazoch, chirurgických zákrokoch aj pri ochoreniach vnútorných orgánov.
Vedci zistili, že proces hojenia, ktorý sa v priebehu evolúcie ustálil ako štandard, nie je nemenný. Dá sa cielene ovplyvniť tak, aby sa poškodené tkanivo obnovilo bez typického stvrdnutého jazvového podkladu, uvádza ČT24. V rámci experimentov sa rany na telách zvierat zahojili takmer neviditeľne. V budúcnosti by takýto postup mohol znamenať nielen prevenciu nových jaziev, ale aj cestu k zmierneniu či odstráneniu tých existujúcich.
Jazvenie pritom predstavuje omnoho vážnejší problém než len otázku vzhľadu. Zmenené tkanivo môže obmedzovať funkciu orgánov, spôsobovať pretrvávajúcu bolesť a podieľať sa na rozvoji závažných diagnóz. Odborné odhady naznačujú, že fibrotické zmeny vnútorných orgánov, ako sú pľúca, pečeň alebo srdce, môžu stáť za značnou časťou úmrtí v moderných spoločnostiach. Zaujímavé je, že pokožka na tvári sa regeneruje omnoho efektívnejšie než inde na tele. Evolúcia jej dopriala lepšie regeneračné schopnosti, keďže tvár chráni zmysly a zohráva zásadnú úlohu v komunikácii aj sociálnych vzťahoch.
Čaro buniek
Kľúč k tomuto rozdielu sa podľa vedcov skrýva v správaní fibroblastov, teda buniek, ktoré sa podieľajú na oprave poškodeného tkaniva. Výskumnému tímu sa podarilo zmeniť fungovanie fibroblastov v oblastiach, kde sa jazvy tvoria najčastejšie, tak, aby sa správali podobne ako bunky z tváre. Výsledkom bola regenerácia s minimálnymi stopami po poranení. Zaujímavé je, že na dosiahnutie tohto efektu stačilo ovplyvniť len menšiu časť buniek v okolí rany.
Vedci predpokladajú, že rovnaký princíp by mohol fungovať aj pri jazvení vo vnútorných orgánoch, ktoré stojí za množstvom chronických a život ohrozujúcich ochorení. Kým sa však tieto poznatky dostanú z laboratórií do nemocníc, čaká odborníkov ešte dlhá cesta výskumu a testovania. Ak sa ich závery potvrdia, môže ísť o jeden z najvýznamnejších míľnikov modernej regeneratívnej medicíny, ktorý zásadne ovplyvní chirurgické zákroky aj liečbu dlhodobých chorôb.
