Ako sa európske krajiny vyrovnávajú s nosením hidžábov, závojov a iných symbolov vo verejnom živote – a prečo je Berlín opäť v centre pozornosti? V srdci Berlína opäť rozprúdila debatu snaha zrušiť takzvaný Zákon neutrality (Neutralitätsgesetz), ktorý zakazuje verejným zamestnancom – vrátane učiteľov, policajtov či súdnych úradníkov – nosiť viditeľné náboženské symboly počas výkonu služby.
Návrh strany Zelených v Bundestagu tak vrátil do popredia širšiu európsku diskusiu o rovnováhe medzi sekularizmom, náboženskou slobodou a neutralitou na pracovisku, informujú Euronews.
Rozdelená Európa
Európske štáty sa zásadne líšia v tom, ako pristupujú k náboženským symbolom vo verejných inštitúciách. Od plošných zákazov vo Francúzsku a Belgicku až po inkluzívnejšie prístupy v Španielsku a Švédsku – názory na to, kde končí neutralita a začína diskriminácia, sa výrazne líšia.
Španielsko: Dôraz na lokalitu
V Španielsku neexistuje celoštátny zákon o náboženských odevoch, takže rozhodnutia ostávajú na školách a jednotlivých inštitúciách.
V roku 2013 najvyšší súd podporil rozhodnutie madridskej školy vylúčiť študentku s hidžábom, čo vytvorilo precedens, no nie jednotný štandard. Ministerstvo školstva doteraz nevydalo žiadne všeobecné usmernenie.
Sekulárne Francúzsko
Francúzsko uplatňuje najprísnejšiu interpretáciu sekularizmu v Európe. Všetkým zamestnancom verejného sektora – vrátane stážistov – zakazuje akýkoľvek viditeľný náboženský, filozofický či politický prejav.
Ide o jeden zo základných princípov republiky a pilier neutrálneho verejného priestoru.
Belgicko: Bezpečnosť a súdržnosť
Belgicko zaviedlo prísne obmedzenia – v roku 2011 zakázalo nosenie závojov zakrývajúcich celú tvár na verejnosti. Dôvodmi boli bezpečnosť a sociálna integrácia. Zákaz potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva v roku 2017.
Portugalsko: Neutralita s výnimkami
Portugalsko síce priamo nezakazuje náboženské symboly, no umožňuje školám a firmám zaviesť jednotný dress code – pokiaľ sa uplatňuje rovnako na všetkých. Cieľom je ochrana zamestnancov pred náboženským nátlakom.
Rakúsko: Zákaz zakrývania s výhradami
Rakúsko prijalo v roku 2017 zákon, ktorý zakazuje prekrytie tváre na verejnosti – vrátane islamských závojov, ale aj masiek či prilieb.
Pokus rozšíriť zákaz aj na školopovinné dievčatá stroskotal na ústavnom súde, ktorý označil zákaz hidžábu pre dievčatá do 10 rokov za diskriminačný.
Dánsko: Absolútny zákaz závojov
Dánsko v roku 2018 úplne zakázalo prekrytie tváre na verejných miestach. Zákaz sa odôvodňuje potrebou identifikácie a transparentnosti v spoločnosti.
Holandsko: Čiastočný zákaz
Od roku 2019 platí v Holandsku obmedzenie zahŕňajúce školy, nemocnice a verejnú dopravu. Dôvodom je potreba jasnej komunikácie a identifikácie – nejde o úplný zákaz, ale o obmedzenie v špecifických kontextoch.
Taliansko: Starý zákon po novom
Taliansko nemá špecifický zákon proti náboženskému odevu, no v praxi sa využíva starý protiteroristický zákon z roku 1975, ktorý zakazuje zahalenie tváre na verejnosti. Ten sa dnes občas používa aj proti noseniu nikábu alebo burky.
Švédsko: Sloboda ako východisko
Švédsko nepozná žiadny zákaz náboženských symbolov. Závoj je povolený v celom verejnom živote. Hoci niektoré mestá sa pokúsili obmedziť nosenie hidžábov na školách, národná politika ostáva inkluzívna a liberálna.
Grécko: Právna ochrana, praktické výzvy
Grécke zákony silne chránia náboženské práva, no prax môže byť zložitejšia. V roku 2022 napríklad nemocnica zakázala študentke nosiť hidžáb počas stáže. Ombudsman rozhodol, že nešlo o diskrimináciu, ale o otázku jednotného pracovného odevu.
Bulharsko: Zákaz so špecifikami
Bulharsko v roku 2016 prijalo celoštátny zákaz prekrytia tváre na verejnosti. Vzťahuje sa na burku a nikáb, nie však na hidžáb. Ten je stále bežnou súčasťou života moslimských žien v krajine.
