Slovensko vstupuje do druhej polovice dekády s číslami, ktoré vzbudzujú obavy. Verejný dlh sa podľa odhadov čoskoro dostane nad hranicu 60 % HDP, pričom už koncom roka 2024 dosiahol 77,7 miliardy eur. Ide o najrýchlejšie tempo zadlžovania od čias pandémie, keď verejné výdavky prudko vzrástli. Deficit verejných financií prekročil 7 miliárd eur, čo jasne naznačuje, že štát hospodári v červenom.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) predpokladá, že aj napriek plánom vlády bude deficit v roku 2026 vyšší, ako sa očakáva. Kým kabinet deklaruje cieľ 4,1 % HDP, odborníci odhadujú reálne číslo bližšie k 4,6 %. To v praxi znamená približne 6,5 miliardy eur nového dlhu. Podľa RRZ sa navyše „štrukturálny deficit, teda deficit očistený od vplyvu cyklického vývoja, stále pohybuje okolo 5 % HDP,“ čo výrazne prevyšuje hranicu, ktorá by umožnila dlh stabilizovať.
Fiškálna disciplína je tak opäť pod tlakom. Hoci zákon o rozpočtovej zodpovednosti ukladá vláde povinnosť prijímať opatrenia na zníženie dlhu, prax ukazuje, že väčšina z nich má skôr symbolický ako reálny efekt.
Konsolidácia bez reformy
Vládny balík opatrení na roky 2026 – 2028 má mať hodnotu 2,3 miliardy eur. Znie to ambiciózne, no len približne polovica tejto sumy predstavuje reálne úspory. Zvyšok sú dočasné efekty či presuny v rámci rozpočtu.
Kľúčové čísla ukazujú, že:
- 40 % konsolidácie pochádza z úspor vo verejných výdavkoch,
- 30 % z vyšších daní a odvodov
- a 30 % z legislatívnych úprav a technických opatrení.
„Zvyšovanie daní síce prináša krátkodobé príjmy, no zároveň oslabuje ekonomickú konkurencieschopnosť a znižuje motiváciu podnikov investovať,“ ukazuje Tomáš Boháček, analytik 365.bank. Skutočná reforma výdavkov a sociálneho systému zatiaľ chýba, čo znamená, že konsolidácia rieši len povrchové symptómy problému.
Dlhodobý plán, ako udržať verejné financie pod kontrolou, zatiaľ vláda nepredstavila. Rozpočtový proces navyše prebiehal v zrýchlenom režime, čo podľa RRZ znížilo transparentnosť aj priestor na odbornú diskusiu.
Riziká, ktoré zatiaľ nik neodstránil
Rozpočet na rok 2026 skrýva viacero slabých miest. Odborníci upozorňujú na riziká v hodnote takmer 1 miliardy eur, ktoré môžu ohroziť akýkoľvek pokus o konsolidáciu.
Medzi najväčšie hrozby patria:
- vyššie výdavky na obranu,
- deficitné hospodárenie samospráv,
- rast nákladov v zdravotníctve,
- a nižší výber daní z práce a spotreby.
Tieto faktory vytvárajú tlak na rozpočet a zužujú manévrovací priestor vlády. Ak sa ekonomika nevyvinie priaznivo, môže deficit opäť prekročiť plánovanú úroveň.
Svetlé body, ktoré nestačia
Pozitívom je, že sa znížila potreba štátnej pomoci v energetike, ktorá v minulých rokoch zaťažila rozpočet. Zároveň sa Slovensko zapája do nového európskeho fiškálneho rámca, ktorý by mohol priniesť väčšiu disciplínu v plánovaní výdavkov. Aj napriek týmto krokom však výdavky rastú rýchlejšie než príjmy a úrokové náklady na obsluhu dlhu budú do roku 2029 vyššie o viac než miliardu eur ročne.
Na stabilizáciu by Slovensko muselo znížiť deficit približne na 2,5 % HDP, čo by znamenalo úspory v hodnote 2,5 až 3 miliárd eur ročne. Bez zásadných reforiem a dôveryhodného plánu sa krajina bude ďalej približovať k hranici, kde sa dlh stáva neudržateľným.
