Keď v Sofii odbila polnoc, skončila sa jedna éra bulharských dejín. Po takmer dvadsiatich rokoch členstva v Európskej únii krajina definitívne opustila národnú menu a stala sa 21. členom eurozóny.
Lev, ktorého názov a symbolika sprevádzali Bulharsko stáročia, nahradilo euro – krok, ktorý vyvolal nadšenie aj hlbokú skepsu. Informuje portál Euronews.
Oslavy v hlavnom meste
Zmenu meny sprevádzali v hlavnom meste verejné oslavy. Na budovu centrálnej banky sa premietali bulharské euromince a tisíce ľudí vítali Nový rok v mrazivých teplotách. Prezident Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová pri tejto príležitosti odkázala: „Srdečne vítam Bulharsko v euro rodine,“ pričom euro označila za „silný symbol“ „zdieľaných hodnôt a kolektívnej sily“.
Prvé praktické skúšky novej meny prišli okamžite. „Skvelé! Funguje to!“ zvolal 43-ročný Dimitar po tom, čo krátko po polnoci vybral z bankomatu 100 eur.
Politický cieľ s bezpečnostným rozmerom
Vlády v krajine so 6,4 milióna obyvateľmi presadzovali prijatie eura dlhodobo. Argumentovali podporou hospodárstva najchudobnejšieho člena EÚ, užším napojením na Západ aj ochranou pred škodlivým vplyvom Ruska. Z pohľadu politických elít ide o zavŕšenie integračného procesu, ktorý sa začal vstupom do Únie v roku 2007.
Prezident Rumen Radev v televíznom prejave krátko pred polnocou označil euro za „konečný krok“ integrácie Bulharska do EÚ. Zároveň však upozornil na deficit legitimity. „Toto odmietnutie bolo jedným z dramatických príznakov hlbokého rozdelenia medzi politickou triedou a ľuďmi, potvrdeného masovými demonštráciami po celej krajine,“ povedal na margo toho, že o zmene meny neprebehlo referendum.
Spoločnosť rozdelená na polovice
Rozpory sú viditeľné aj v číslach. Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometer so zavedením eura nesúhlasí 49 percent Bulharov. Obavy sa sústreďujú najmä na rast cien a prehlbovanie politickej nestability, ktorú krajina prežíva už roky.
V polovici decembra zosadili protikorupčné protesty konzervatívami vedenú vládu. Bulharsko sa tak ocitlo na prahu ôsmych parlamentných volieb za päť rokov – v čase, keď čelí inflácii aj zásadnej menovej zmene.
Dvojité ceny a prvé pochybnosti
Na trhoch a v obchodoch sa realita prechodu prejavila okamžite. Ceny boli uvádzané v levoch aj eurách – od potravín až po silvestrovské drobnosti ako prskavky. „Celá Európa to s eurom zvládla, zvládneme to aj my,“ povedal dôchodca Vlad.
Nie všetci však zdieľali optimizmus. Národný štatistický ústav uviedol, že ceny potravín v novembri medziročne vzrástli o päť percent, čo je viac než dvojnásobok priemeru eurozóny. „Žiaľ, ceny už nezodpovedajú tým v levoch,“ povedal 33-ročný majiteľ cukrárne Turgut Ismail a dodal, že zdražovanie už cíti v praxi.
Inflácia a strach z cudzieho dlhu
Kampaň proti euru v roku 2025, ktorú viedli najmä krajne pravicové a nacionalistické strany, stavila práve na tieto obavy. Časť podnikateľov sa sťažovala na nedostatok hotovosti v eurách a na to, že nedostali objednané štartovacie balíčky.
„Nie je na to správny čas,“ povedal 64-ročný ekonóm Stephane. „Včera som videl údaje o Taliansku, Španielsku a Nemecku: ich dlh je obrovský. A napokon ho budeme niesť na vlastných pleciach.“
Argumenty Bruselu a centrálnych bankárov
Európske inštitúcie reagovali uisťovaním. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila vstup Bulharska do eurozóny za „dôležitý míľnik“ a zdôraznila, že euro „uľahčí cestovanie a život v zahraničí, zvýši transparentnosť a konkurencieschopnosť trhov a podporí obchod“.
Guvernér centrálnej banky Dimitar Radev doplnil, že euro je viac než platidlo: „je to znak príslušnosti“. Podľa analytika Petra Ganeva z Inštitútu pre trhovú ekonomiku sa hlavné prínosy prejavia až časom. „Väčší efekt je dlhodobý — v podstate ide o posilnenie dôvery v menu, jej kúpnu silu, dôvery zahraničných investorov, ľudí, ktorí kupujú bulharský dlh, ale aj tých, ktorí v krajine investujú v rôznych sektoroch,“ povedal pre Euronews. Prijatie eura by podľa neho mohlo zlepšiť aj úverový rating krajiny, keďže „ratingové agentúry nám znižujú hodnotenie kvôli menovému výboru“.
Historické motívy na nových minciach
Bulharsko si na eurominciach ponechalo vlastnú symboliku. Na 1-, 2-, 5-, 10-, 20- a 50-centových minciach je zobrazený Madarský jazdec, skalný reliéf z počiatku 8. storočia, zapísaný od roku 1979 na zozname UNESCO. Jednoeurovú mincu zdobí svätý Ivan Rilský, zakladateľ Rilského kláštora, a na dvojeurovej minci je Paisij Hilendarský, autor kľúčového diela bulharského národného obrodenia. Hrana mince nesie nápis: „Bože, chráň Bulharsko“.
Eurozóna sa opäť rozšírila
Euro bolo prvýkrát zavedené v roku 2002 v dvanástich krajinách. Pred Bulharskom sa k menovej únii naposledy pripojilo Chorvátsko v roku 2023. Vstup Sofie zvýšil počet ľudí používajúcich euro na viac než 350 miliónov.
Či sa obavy z inflácie a politickej nestability naplnia, ukážu až nasledujúce mesiace. Isté je len to, že Bulharsko vstúpilo do nového roka s novou menou – a s otázkami, na ktoré zatiaľ neexistujú jednoznačné odpovede.
